Zákon o zastavení starých exekúcií
Zdroj: www.slov-lex.sk
Autor admin
Kategórie
Zastavenie starých exekúcií
Dňa 1.1.2020 nadobudol účinnosť Zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje v súvislosti s exekúciami, ktoré začali pred 1. aprílom 2017.
Podľa tohto zákona je teda starou exekúciou taká, ktorá začala pred 1.4.2017 a ktorá bola vedená podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
V zmysle tohto zákona dôjde k zastaveniu starej exekúcie v nasledujúcich prípadoch:
- uplynula rozhodná doba 5 rokov odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,
- oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty,
- oprávnený podá návrh na zastavenie starej exekúcie,
- vyhlásením konkurzu, reštrukturalizácie alebo oddlženia.
Ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, tak dôjde k zastaveniu starej exekúcie zo zákona. V takom prípade súdny exekútor o zastavení vyhotoví len upovedomenie, ktoré má deklaratórny charakter.
Niektoré exekúcie sa však nezastavia, ide o tieto prípady:
- pohľadávky na výživnom,
- nepeňažné plnenia,
- pohľadávky, ktoré vznikli pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie,
- plnenia priznané rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
- plnenia priznané rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže,
- staré exekúcie, kde bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
- staré exekúcie, v ktorých je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať.
Zákon taktiež uvádza aj relatívne výnimky, pri ktorých sa rozhodná doba 5 rokov predlžuje o ďalších 12 mesiacov, a to v prípadoch, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o:
- námietkach proti starej exekúcii,
- zastavení starej exekúcie,
- odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí,
- vylúčení veci zo starej exekúcie,
- návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí,
- schválení príklepu,
- schválení rozvrhu výťažku.
Trovy starej exekúcie predstavujú trovy exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal a tiež z paušálnych trov vo výške 35 €. Paušálne trovy znáša oprávnený.
Je potrebné zdôrazniť, že po zastavení starej exekúcie dlh dlžníka nezaniká a oprávnený môže podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie.
Excindačná žaloba slúži na ochranu osobám, majetok ktorých bol postihnutý exekúciou napriek tomu, že tento nemôže byť postihnutý exekúciou, resp. do exekúcie nepatrí.
Na prejednanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie je príslušný všeobecný súd odporcu. Aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie excindačnej žaloby je osoba odlišná od účastníkov exekučného konania, ktorá zároveň tvrdí, že má právo k veci, ktorá bola postihnutá exekúciou, napr. vlastnícke právo a toto právo nepripúšťa výkon exekúcie na túto vec. Pasívne legitimovanou osobou (žalovaným) je oprávnený, čiže osoba, v prospech ktorej sa vykonáva exekúcia.
Medzi podstatné náležitosti žaloby patrí špecifikácia veci, ktorej vylúčenia z exekúcie sa osoba domáha, a to či je to hnuteľná vec, alebo nehnuteľnosť.
Dôkazné bremeno leží na strane tretej osoby, teda žalobcu, ktorý tvrdí, že má k veci právo.
Pokiaľ medzičasom už došlo k speňaženiu veci, ku ktorej mal žalobca právo, takáto už nemôže byť vylúčená z exekúcie. Tretej osobe teda už len ostáva sa domáhať v osobitnom konaní vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré prijal za speňaženú vec bez právneho dôvodu.
Pokiaľ chce osoba zamedziť speňaženiu veci po podaní excindačnej žaloby, je potrebné podať aj návrh na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a zároveň k nemu priloží súdom potvrdenú excindačnú žalobu.
———————VZOR———————
Okresný súd ………………..
…………………………..
…………………………..
V ………………. , dňa ………………
ŽALOBA
Žalobca: …………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
Email: ………………………………
Tel. číslo: ………………………………
Žalovaný: …………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
Email: ………………………………
Tel. číslo: ………………………………
o vylúčenie veci z exekúcie (excindačná žaloba)
I.
Súdny exekútor …………….. , Exekútorský úrad ……………… vykonáva na základe poverenia súdu pod spisovou značkou …………………… exekúciu v prospech oprávneného ……………………….. , proti povinnému ………………………….. , nar. ……………….. , bytom …………………………. , o vymoženie …………….. € s príslušenstvom. Súdny exekútor vykonal dňa ………………………. súpis hnuteľných vecí v byte povinného ………………………….. , pričom spísal aj ………………………………. (napr. počítač zn.: …………. , typ: …………….. , výrobné číslo: ………………….. ).
Dôkaz:
- Zápisnica o súpise hnuteľných vecí
II.
Vlastníčkou …………………………. (napr. počítač zn.: …………. , typ: …………….. , výrobné číslo: ………………….. ) som ja, navrhovateľka, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa ………………………… , uzavretej s predávajúcim, obchodnou spoločnosťou ………………………. , ktorú v prílohe predkladám ako dôkaz, pričom z článku ……….. zmluvy vyplýva, že prebratím predmetu zmluvy som sa stala vlastníčkou predmetného …………………….. . Tento ……………… mal ………………….. odo mňa vo výpožičke, na základe ústne uzavretej zmluvy o výpožičke. Svedkom pri výpožičke bol aj ……………………. .
Dôkaz:
- Zmluva zo dňa ………………..
- Výsluch navrhovateľky
- Výsluch svedkov …………………..
III.
Keďže som jednoznačne preukázala, že mám právo na vec, na ktorú je neprípustná exekúcia, a to vlastnícke právo k veci postihnutej exekúciou, žiadam týmto súd, aby podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku takto
rozhodol:
Súd vylučuje …………………………… (napr. počítač zn.: …………. , typ: …………….. , výrobné číslo: ………………….. ) z exekúcie predajom hnuteľných vecí vykonávanej súdnym exekútorom ……………….. , Exekútorský úrad …………………. pod sp. zn. …………………… v prospech odporcu.
———————VZOR———————
Kategórie
VZOR: Dohoda o zrážkach zo mzdy
Zákonník práce v § 131 určuje prípady, kedy je zamestnávateľ oprávnený zamestnancovi vykonať zrážky zo mzdy aj bez jeho súhlasu. Vo všetkých ostatných prípadoch na vykonanie zrážok zo mzdy je nevyhnutné, aby mal zamestnávateľ so zamestnancom vopred uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať vždy písomnú formu, inak je neplatná.
———————VZOR———————
Dohoda o zrážkach zo mzdy
uzatvorená v zmysle § 20 a § 131 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov medzi
zamestnávateľom:
názov: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
sídlo: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
IČO: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
zapísaný v registri Okresného súdu: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
zastúpený: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
ďalej len „zamestnávateľ“
a
zamestnancom:
meno a priezvisko: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
bytom: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
dátum narodenia: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
číslo OP: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
št. príslušnosť: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
ďalej len „zamestnanec“
I.
Predmet dohody
- Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili dňa . . . . . . . . . . . . . . . pracovnú zmluvu, na základe ktorej zamestnanec vykonáva túto pracovnú úlohu: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
- Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že na základe tejto dohody bude zamestnávateľ vykonávať pravidelné mesačné zrážky zo mzdy zamestnanca v prospech osoby uvedenej v čl. II. tejto dohody.
- Táto dohoda o zrážkach zo mzdy sa uzatvára pre účely . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (pozn.: dôvod zrážok zo mzdy, napr. splácanie pôžičky a pod.).
II.
Práva a povinnosti zmluvných strán
- Zamestnanec udeľuje touto dohodou zamestnávateľovi súhlas na pravidelné mesačné zrážanie sumy . . . . . . . . . . . . . . . € zo svojej mzdy.
- Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané odo dňa podpísania tejto dohody až do úplného splnenia záväzku uvedeného v čl. I. tejto dohody.
- Pravidelné mesačné zrážky zo mzdy budú vykonávané v prospech . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (pozn.: presné označenie oprávnenej osoby).
- Zamestnávateľ sa zaväzuje tieto zrážky poukazovať na účet číslo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . vedený v . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (pozn.: názov a sídlo peňažného ústavu).
III.
Záverečné ustanovenia
- Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami.
- Dohoda je vyhotovená vo dvoch vyhotoveniach, pričom každé vyhotovenie má platnosť originálu. Každá zmluvná strana obdrží jedno vyhotovenie.
- Túto dohodu je možné meniť a dopĺňať len formou písomných dodatkov. V otázkach touto dohodou neupravených sa použijú subsidiárne ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
- Zmluvné strany si dohodu prečítali, jej obsahu, právam a povinnostiam z nej vyplývajúcim porozumeli, pričom na znak súhlasu s jej obsahom a so skutočnosťou, že dohodu neuzavreli v tiesni, pod nátlakom alebo za nápadne nevýhodných podmienok, ju vlastnoručne podpisujú.
V . . . . . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
zamestnanec zamestnávateľ
———————VZOR———————
Kategórie
Práca nadčas – rozsah a podmienky
Práca nadčas je upravená v § 97 Zákonníka práce, kde je ustanovené, že sa jedná o prácu vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a ktorá je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Zamestnanec, ktorý má pracovnou zmluvou upravený kratší pracovný čas, v jeho prípade sa prácou nadčas rozumie taká, ktorá presahuje jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi však prácu nadčas nie je možné nariadiť.
V prípade zamestnanca, ktorý má pružný pracovný čas, je prácou nadčas práca, ktorá je vykonávaná na základe príkazu zamestnávateľa alebo je s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
O prácu nadčas sa však nejedná v prípade, ak zamestnanec vykonáva nad určený týždenný pracovný čas nadprácu z dôvodu poskytnutého pracovného voľna, ktoré mu poskytol zamestnávateľ na základe jeho žiadosti, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.
Zamestnávateľ nemôže prácu nadčas nariadiť podľa svojej ľubovôle. Môže ju nariadiť alebo sa so zamestnancom dohodnúť, a to len v prípade prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako 8 hodín.
Práca nadčas však nesmie mať dlhodobý charakter. Nesmie presiahnuť v priemere osem hodín za týždeň počas 4 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
Práca nadčas nesmie za kalendárny rok presiahnuť 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, možno nariadiť nad rozsah 150 hodím ďalšiu prácu nadčas v rozsahu ďalších 100 hodín v kalendárnom roku, avšak len po dohode so zástupcami zamestnancov.
Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, ak:
zamestnanec za ňu dostal náhradné voľno,
vykonával ju pri naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu,
mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu.
Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ až po dohode so zástupcami zamestnancov.
Maximálny rozsah práce nadčas za kalendárny rok pre zamestnanca je 400 hodín.
Niektorí zamestnanci nemôžu vykonávať prácu nadčas. Prácu nadčas nemožno nariadiť:
zamestnancovi, ktorý pracuje na kratší pracovný čas (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),
osobe, ktorá pracuje na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,
zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (práca nadčas s takýmto zamestnancom možno len dohodnúť, a to výnimočne pri prácach vyššie spomenutých – naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu, prípadne mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu),
tehotnej žene (môže pracovať nadčas, len ak s tým sama súhlasí),
mladistvému zamestnancovi (mladšiemu ako 18 rokov),
zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),
zamestnancovi, ktorý je osamelý a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),
zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a ktorý dovŕšil vek 50 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí).
Vyššie uvedené osoby nemôžu vykonávať prácu nadčas na základe príkazu zamestnávateľa a takýto príkaz nemusia splniť, a to bez obáv, že by porušili pracovnú disciplínu a mali nejaký postih, napríklad vo forme zníženej mzdy, straty nároku na finančný príspevok na stravovanie, výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru a podobne. Okrem mladistvých a osôb vykonávajúcich prácu na dohodu (ktorí nemôžu vykonávať prácu nadčas), môžu prácu nadčas vykonať len v prípade, ak s tým sami súhlasia.
Pri výklade zákona je dôležité rozlišovať situácie, kedy práca nadčas môže byť zamestnávateľom nariadená a kedy môže k nej dôjsť len na základe dohody. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že práca nadčas má výnimočnú povahu. Potreba nadčasovej práce preto musí mať charakter naliehavosti.
Pri prácach, kde je potrebná stála a nie len prechodná zvýšená práca, nemožno nariaďovať zamestnancovi prácu nadčas, naopak je potrebné takúto zvýšenú potrebu práce rozdeliť medzi viacerých zamestnancov. Taktiež nemožno nariaďovať prácu nadčas v prípadoch, ktoré nemajú charakter naliehavosti. V opačnom prípade sa zamestnávateľ dopúšťa porušenia pracovnoprávnych predpisov, za čo mu hrozia sankcie zo strany Inšpektorátu práce, a to až do výšky 200 000,- EUR. Takúto pokutu je možné dostať, ak:
zamestnanec pracuje viac ako 8 hodín nadčas za týždeň,
zamestnanec pracuje viac ako 150 hodín nadčas za kalendárny rok bez jeho súhlasu, na príkaz zamestnávateľa,
zamestnanec pracuje viac ako 400 hodín nadčas za kalendárny rok s jeho súhlasom,
zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie pracuje viac ako 100 hodín nadčas za kalendárny rok,
zamestnávateľ prikázal zamestnancovi vykonať prácu nadčas, hoci ide o zamestnanca, ktorý prácu nadčas nemôže vykonávať (napr. mladistvý zamestnanec do 18 rokov, alebo osoba pracujúca na základe dohody o vykonaní práce / pracovnej činnosti),
zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi za vykonanú prácu nadčas mzdu s príplatkom, prípadne náhradné voľno.
Zamestnancovi rovnako nemožno nariadiť prácu nadčas, ktorou by vykonával činnosti, ktoré nie sú zmluvne dojednané v pracovnej zmluve.
Za prácu nadčas samozrejme prináleží zamestnancovi zvýšené ohodnotenie – príplatky za prácu nadčas v zmysle § 121 ods. 1 Zákonníka práce, a to v rozsahu:
25 % jeho priemerného zárobku,
35 % jeho priemerného zárobku, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce.
Pokiaľ zamestnávateľ za vykonanú prácu nadčas zamestnancovi nevyplatí prináležiacu mzdu, okrem pracovnoprávneho postihu od Inšpektorátu prácu mu hrozí taktiež sankcia trestnoprávna, v zmysle § 214 Trestného zákona za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného.
Nárok za mzdové zvýhodnenie stráca zamestnanec v prípade, ak sa dohodne so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna za vykonanú prácu nadčas v rovnakom rozsahu.
Zamestnanec, ktorý už má v dohodnutej výške mzdy zohľadnenú prácu nadčas, nemá nárok na príplatky za prácu nadčas a ani možnosť čerpania náhradného voľna za takúto prácu. Okruh takýchto zamestnancov je vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce:
vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu,
vedúcim zamestnanec, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca,
zamestnanec, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení.
Jedným z následkov podanej výpovede, či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, je plynutie výpovednej doby. Táto je v rozsahu minimálne jedného mesiaca v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru.
Počas tejto doby si môže zamestnávateľ ale aj zamestnanec rozmyslieť ukončenie pracovného pomeru a podanú výpoveď odvolať, respektíve stiahnuť.
Postup pre takéto odvolanie / stiahnutie podanej výpovede upravuje Zákonník práce v § 61 ods. 4., ktorý hovorí, že výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.
Tu prichádzajú v úvahu dva možné scenáre:
- V prípade, ak výpoveď ešte nebola doručená druhej strane a tá by si výpoveď rozmyslela, má možnosť ešte pred samotným doručením túto vziať späť spôsobom, že osobne na pracovisku predloží odvolanie / späťvzatie výpovede a tým pádom sa na podanú výpoveď, ktorá následne bude doručená, bude hľadieť ako keby ani nebola podaná a tým pádom ju de facto anuluje a pracovný pomer bude naďalej pokračovať.
- Druhý scenár predpokladá, že samotná výpoveď už bola medzičasom doručená druhej strane. V takom prípade Zákonník práce upravuje postup pre tento prípad práve v spomínanom § 61 ods. 4. Vyžaduje sa tu však súhlas druhej strany s takýmto späťvzatím. Odvolanie výpovede je potrebné urobiť rovnakým postupom ako samotnú výpoveď, a to v písomnej forme. Práve pre odstránenie akýchkoľvek pochybností je vhodné na samotné odvolanie priamo uviesť na vhodnom mieste aj vyhlásenie druhej strany o tom, že s takýmto späťvzatím súhlasí a na potvrdenie toho pripojí k vyhláseniu aj svoj vlastnoručný podpis. Ak by však druhá strana už nesúhlasila s tým, aby pracovný pomer pokračoval, tento sa skončí uplynutím výpovednej doby, prípadne podľa okolností súdnym rozhodnutím, ak by niektorá strana s výpoveďou nesúhlasila a trvala na ďalšom zamestnávaní a za tým účelom podala na súd žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
———————VZOR———————
Meno a priezvisko zamestnanca/Obchodný názov zamestnávateľa, Adresa trvalého pobytu zamestnanca/sídlo zamestnávateľa
Obchodný názov zamestnávateľa/
Meno a priezvisko zamestnanca
Sídlo zamestnávateľa/
adresa zamestnanca
V ………………… , dňa …………………
VEC: Odvolanie výpovede v zmysle § 61 ods. 4 Zákonníka práce
Týmto si Vám dovoľujem oznámiť, že v zmysle ustanovenia § 61 ods. 4 Zákonníka práce odvolávam svoju výpoveď z pracovného pomeru zo dňa ………………. týkajúcu sa pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy …………………. zo dňa ……………. , uzatvorenej medzi ……………………….. [meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia zamestnanca, adresa trvalého pobytu zamestnanca] a ……………………….. [obchodný názov zamestnávateľa, sídlo zamestnávateľa, IČO zamestnávateľa] a trvám na pokračovaní pracovného pomeru.
S pozdravom
Meno a priezvisko zamestnanca/
Obchodný názov zamestnávateľa
(podpis)
S odvolaním výpovede súhlasím / nesúhlasím:
(podpis)
———————VZOR———————
Odopretie povinnosti vykonania mimoriadnej vojenskej služby vyplýva z Ústavy SR, ktorá odkazuje na zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V zmysle vyššie uvedeného mimoriadnou službou sa rozumie vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie povinný vykonať vojak mimoriadnej služby. Vojakom mimoriadnej služby sa rozumie:
- profesionálny vojak,
- vojak v zálohe povolaný na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl,
- vojak v zálohe povolaný na výkon mimoriadnej služby,
- registrovaný občan, ktorý bol v čase vojny alebo vojnového stavu odvedený a povolaný na výkon mimoriadnej služby po prezentácii v ozbrojených silách,
- vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Krízovou situáciou v zmysle zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu sa rozumie obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.
Na Slovensku sa uplatňuje branná povinnosť, ktorou je povinnosť podrobenia sa odvodu a povinnosť vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
Vznik brannej povinnosti:
- Branná povinnosť vzniká občanovi – mužovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Občanovi – mužovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine a prihlásil sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa prihlásenia sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike.
- Občanovi – mužovi, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa nadobudnutia tohto občianstva, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Branná povinnosť vzniká aj občanovi alebo cudzincovi, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť.
- Občanovi, ktorý bol prijatý do služobného pomeru profesionálneho vojaka a ktorému nevznikla branná povinnosť podľa odsekov 1 až 4, vzniká branná povinnosť odo dňa prijatia do tohto služobného pomeru.
- Občanovi, ktorý podstúpil zmenu pohlavia na mužské po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa zmeny jeho úradnej identity, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Kto nemá záujem byť povolaný do mimoriadnej služby, pre toho existuje alternatívna služba. Tou je podľa zákonnej definície iná služba namiesto mimoriadne služby, ktorú je registrovaný občan alebo vojak v zálohe povinný vykonať v čase vojny a vojnového stavu.
Prvým a hlavným krokom smerujúcim k odopretiu výkonu mimoriadnej služby je písomné vyhlásenie registrovaného občana alebo vojaka v zálohe o odopretí výkonu mimoriadnej služby. Toto je možné podať len z dôvodu rozporu výkonu mimoriadnej služby so svedomím alebo náboženským vyznaním.
Podanie vyhlásenia je obmedzené aj z časového hľadiska. Toto je možné podať len v roku, v ktorom vznikla branná povinnosť, alebo v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti podľa osobitného predpisu. V prípade, že takéto vyhlásenie bolo urobené po uvedenej lehote a v období krízovej situácie, tak sa naň neprihliada.
Povinné náležitosti vyhlásenia:
- meno a priezvisko,
- dátum a miesto narodenia,
- rodné číslo,
- adresa trvalého a prechodného pobytu,
- povolanie,
- dôvod odopretia výkonu mimoriadnej služby.
Vyhlásenie musí podať občan na príslušnom okresnom úrade podľa miesta trvalého pobytu písomným podaním alebo môže vyhlásenie podpísať priamo pred zamestnancom úradu.
Toto vyhlásenie je možné spraviť len raz, po späťvzatí vyhlásenia sa na opätovne podané vyhlásenie už neprihliada.
Okresný úrad môže rozhodnúť o nezaradení občana, ktorý podal predmetné vyhlásenie. Občan sa môže proti takémuto rozhodnutiu odvolať.
Vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby nemôže podať profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka a vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh.
Povolanie na alternatívnu službu znamená priradenie na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý plní úlohy v oblasti:
- zabezpečenia obrany štátu, poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach, ak je ohrozený život a zdravie fyzických osôb a majetok právnických osôb alebo fyzických osôb,
- poskytovania zdravotnej starostlivosti,
- poskytovania sociálnej pomoci,
- civilnej ochrany obyvateľstva,
- opatrení hospodárskej mobilizácie,
- poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Kňazov, diakonov registrovaných cirkví a náboženských spoločností, absolventov bohosloveckých fakúlt a na ich úroveň postavených seminárov a vzdelávacích inštitúcií okresný úrad v sídle kraja môže povolať na výkon alternatívnej služby do organizácií registrovaných cirkví a náboženských spoločností v oblasti ich pôsobenia alebo k zamestnávateľovi na plnenie vyššie uvedených úloh.
———————VZOR———————
Okresný úrad …………………… (sídlo)
(adresa okresného úradu v sídle kraja)
VYHLÁSENIE
o odopretí výkonu mimoriadnej služby
Ja, ……………………………………. (meno a priezvisko), narodený ………………………. (dátum)
v ……………………………………………………… (miesto narodenia), rodné číslo ………………………………,
trvale bytom ………………………………………………………………………………. (adresa trvalého pobytu),
prechodne bytom ………………………………………………………………. (adresa prechodného pobytu), *)
povolaním ………………………………………………………………………………………………………………, **)
v súlade s § 2 písm. a) a § 4 zákona č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase
vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov týmto vyhlasujem, že odopieram
výkon mimoriadnej služby, z dôvodu, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s mojim
………………………………………………………………………………………………………………………………….. .
V …………………………………………………..
(miesto a dátum)
…………………………………………………..
(podpis)
———————VZOR———————
Zdroj: www.mod.gov.sk
Zákon o cestnej premávke (Zákon č. 8/2009 Z. z.) od 1.3.2022 prináša viaceré zmeny, ktoré by mali prispieť k väčšej bezpečnosti na cestách. Aktuálne novinky sa týkajú najmä cyklistov. Podnetom pre túto novelu boli najmä viaceré nehody cyklistov v minulom roku.
Stanovenie odstupu pri predbiehaní cyklistov
Najväčšou zmenou, ktorú prináša táto novela, je stanovenie povinného odstupu motorového vozidla pri predchádzaní za účelom zachovania dostatočného odstupu. Po novom je presne definované, ako majú vodiči cyklistov predbiehať:
– pri rýchlosti do 50 km/h, teda v meste a v obci, je vodič povinný dodržať bočný odstup minimálne 1 m,
– pri rýchlosti nad 50 km/h, teda mimo mesta a obce, je určený minimálny odstup 1,5 m od cyklistu.
Cyklisti pri jazde vedľa seba alebo v balíku
Ďalšou zmenou je aj systém zoskupovania cyklistov pri spoločnej jazde na bicykloch. Podľa novej úpravy sa budú môcť cyklisti na ceste zoskupiť do tzv. balíka, čo bude závisieť podľa typu ciest:
– na poľných a lesných cestách a v obytných zónach budú môcť cyklisti jazdiť aj dvaja vedľa seba,
– na hlavných ťahoch môžu jazdiť takýmto spôsobom, maximálne dvaja cyklisti vedľa seba len v prípade, ak pôjde o skupinu minimálne šiestich cyklistov, teda vytvoria tzv. balík.
Prednosť v jazde pre cyklistov
Ak cyklista jazdí po samostatnej cykloceste, ktorá je rovnobežná s hlavnou cestou a ak príde ku križovatke týchto dvoch ciest, vodič musí dať cyklistovi prednosť.
Bezpečnejšie prechádzanie križovatky
Doteraz bolo pre cyklistov relatívnym hazardom odbočovanie vľavo na križovatke. Museli totiž postupovať ako vozidlo, to znamená, že sa museli dostať k ľavému okraju svojho pruhu, tam počkať, kým bude voľno v protismere a následne mohli križovatku prejsť tak, že sa museli opäť presunúť k ľavému okraju. Počas tohto boli obiehaní autami z oboch strán a ocitli sa tak v úzkom a nebezpečnom koridore.
Podľa novej úpravy už cyklisti budú môcť pri odbočovaní vľavo čakať uprostred svojho jazdného pruhu, prípadne čakať na pravej strane svojho pruhu. Súčasne obiehajúce autá musia zachovať odstup 1 m pri predbiehaní respektíve obchádzaní cyklistov.
Bicyklová cesta pre cyklistov
Novela taktiež zaviedla nový pojem, ktorým je tzv. „bicyklová cesta“. Takéto cesty zatiaľ nemáme, avšak vytvára sa nový rámec do budúcna pre ich výstavbu. Pôjde o cestu, po ktorej môžu jazdiť aj motorové vozidlá, avšak prednosť tu budú mať cyklisti. Tí nebudú musieť jazdiť po pravej strane, ale naopak budú môcť využívať celú jej šírku jazdného pruhu.
Motorové vozidlá budú môcť na takúto cestu ísť len v prípade povolenia dopravnou značkou a za podmienky dodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti 30 km/h.
Výnimky pre jazdu na bicykli na chodníku
Po novom je dovolené rodičom v prípade, že sprevádzajú cyklistu do 10 rokov, jazdiť po chodníku. Tiež je možné využiť chodník na cestu bicyklom, ak má cyklista dieťa v cyklosedačke alebo v cyklovozíku. Nesmie však v žiadnom prípade prísť k ohrozeniu chodcov.
Zákaz parkovania na chodníku bez povolenia
Táto úprava je reakciou na preplnené chodníky, a to aj na sídliskách, kde často nebýva možné pre chodcov sa pohybovať po chodníkoch, nakoľko nebýva dodržiavaný povinný 1,5 m priestor pre chodcov a chodníky sa stávajú nepriechodné.