Kategórie
Témy

Upomínacie konanie – zrýchlený spôsob vymáhania pohľadávok

Od 1.2.2017 platí nový zákon č. 307/2016 Z z. o upomínacom konaní. Tento zavádza do nášho právneho poriadku nový spôsob vymáhania pohľadávok elektronickou formou. Jedná sa teda o elektronické konanie o platobnom rozkaze a bude predstavovať alternatívu klasického konania o platobnom rozkaze. Cieľom je zefektívniť a zrýchliť klasické súdne konanie.

Konanie o platobnom rozkaze je už existujúcou formou skráteného súdneho konania, výsledkom ktorého je vydanie platobného rozkazu. Platobnému rozkazu nepredchádza zdĺhavé súdne konanie, ale súd ho vydá na základe návrhu veriteľa, ktorý k návrhu na vydanie platobného rozkazu predloží potrebné dôkazy. Dlžník sa môže proti vydanému platobnému rozkazu brániť podaním odporu. Ak však v lehote nepodá odpor, doručený platobný rozkaz sa stáva právoplatným a teda má charakter exekučného titulu. Ak súd platobný rozkaz nevydá, nariadi vo veci pojednávanie.

Cieľom upomínacieho konania je zrýchliť a zefektívniť súdne konanie o peňažných nárokoch, a to zavedením tejto elektronickej podoby konania a tým výrazne skrátiť lehoty na vymoženie pohľadávok.

Konanie prebieha formou štandardizovaných elektronických formulárov na stránke Ministerstva spravodlivosti SR a prostredníctvom ich elektronického systému. Tieto formuláre sú automaticky spracúvané informačným systémom.

Prostredníctvom upomínacieho konania je možné uplatňovať len peňažné nároky.

Je na zvážení žalobcu, či si zvolí možnosť podania návrhu podľa Zákona o upomínacom konaní, alebo bude postupovať podľa Civilného sporového poriadku. Ak by bol návrh podľa prvého spôsobu zamietnutý, nevylučuje to možnosť pokračovať podľa druhého spôsobu.

Na upomínacie konanie je kauzálne príslušný na Slovensku len jediný súd, a to Okresný súd Banská Bystrica.

Upomínacie konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Návrh na vydanie platobného rozkazu sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý je dostupný na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Takéto podanie musí byť riadne autorizované, teda vyžaduje sa jeho podpísanie kvalifikovaným elektronickým podpisom. Spolu s návrhom sa zasielajú aj všetky listiny a dôkazy preukazujúce nároky žalobcu a na základe ktorých sa má platobný rozkaz vydať.

V návrhu je potrebné označiť žalobcu jeho identifikačnými údajmi, rovnako tak aj žalovaného. Treba uviesť aj bankový účet, na ktorý sa má peňažná pohľadávka zaplatiť a kde má byť taktiež vrátený zaplatený súdny poplatok.

V prípade využitia možnosti vydania platobného rozkazu prostredníctvom upomínacieho konania sa súdny poplatok znižuje na polovicu. Tento je splatný už podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Zákon vymenúva tiež prípady, kedy vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní nie je prípustné:

  • dohodnutý úrok z omeškania vo výške, ktorá o viac ako päť percentuálnych bodov presahuje výšku úroku z omeškania, ktorá by sa použila, ak by takáto dohoda nebola,
  • nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok,
  • nárok na zaplatenie tovaru alebo služby zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré ešte neboli dodané alebo poskytnuté,
  • nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu,
  • nárok zo zmenky voči fyzickej osobe,
  • nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi,
  • nebol podaný elektronickými prostriedkami prostredníctvom určeného elektronického formulára,
  • žalobca nemá aktivovanú elektronickú schránku a ak je zastúpený, tak jeho zástupca,
  • návrh podávajú viacerí žalobcovia a nemajú spoločného zástupcu,
  • platobný rozkaz by sa mal doručiť žalovanému do cudziny.

Súd návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní vyhovie a platobný rozkaz vydá, ak sú splnené procesné podmienky, je zaplatený súdny poplatok a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu. V takomto prípade ho súd vydá do 10 pracovných dní a zároveň uloží žalovanému povinnosť uhradiť dlžnú sumu uvedenú v platobnom rozkaze do 15 dní odo dňa jeho doručenia a taktiež v tejto lehote aj uhradil žalobcovi jeho trovy konania, prípadne aby v tejto lehote podal odpor.

Platobný rozkaz súd doručí žalobcovi aj žalovanému ako elektronický úradný dokument. Ak žalovaný má aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, súd mu spolu s platobným rozkazom doručí aj odkaz na formulár na podanie odporu.

V prípade, že žalovanému nie je možné doručiť platobný rozkaz do jeho elektronickej schránky, platobný rozkaz sa žalovanému doručí na adresu, ktorú uvedie žalobca. Ak sa zásielka aj z tejto adresy vráti súdu ako nedoručená, súd ešte vykoná úkony na zistenie inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii.

Platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk. Keď sa platobný rozkaz v upomínacom konaní nepodarí žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd upovedomí žalobcu a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní podľa Civilného sporového poriadku. Ak tak žalobca neurobí, platobný rozkaz sa zrušuje a súd konanie zastaví. V takom prípade platí, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Ak žalobca požiada o pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku.

Žalovaný sa môže proti vydanému platobnému rozkazu brániť podaním odporu. Tento musí byť vecne odôvodnený a podaný na predpísanom formulári. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje.

V lehote na podanie odporu môže žalovaný požiadať o povolenie plnenia v splátkach. Žiadosť sa podáva na predpísanom tlačive alebo prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa zákona o e-Governmnete.

Žiadosť o povolenie plnenia v splátkach je prípustná len v určitých prípadoch:

  • žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, voči nároku žalobcu nenamieta a nepodal odpor,
  • priznaný nárok vrátane náhrady trov konania presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje sumu 2 000 eur,
  • žalovaný vyhlási, že priznaný nárok zaplatí najviac v 10 mesačných splátkach,
  • žalovaný doloží výpisom z účtu alebo písomným potvrdením žalobcu, že prvú splátku najmenej vo výške 50 eur žalobcovi po doručení platobného rozkazu zaplatil a vyhlási, že ďalšie splátky bude plniť mesačne.

Užitočné odkazy:

Kategórie
Vzory

VZOR: Žiadosť o zápis stavby do katastra nehnuteľností

———————VZOR———————

Žiadosť o zápis stavby do katastra nehnuteľností

Okresný úrad Ilava
Katastrálny odbor
Mierové námestie 81/18
019 01 Ilava

Dolu podpísaný/í navrhovateľ/ia:
Meno a priezvisko: …………………………, rodné číslo: …………………………

trvale bytom: …………………………

Meno a priezvisko: …………………………, rodné číslo: …………………………

trvale bytom: …………………………

žiadam/e v zmysle § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov o zápis vlastníckeho práva k stavbe do katastra nehnuteľností postavenej po 01.07.2015.

Údaje o stavbe, o ktorej zápis žiadame:
Súpisné číslo stavby: ………………….. Popis stavby: …………………………

Stavba je postavená na pozemku – parcela registra „C“ č. p. …………………………

v katastrálnom území: …………………………

Stavba je/ nie je1 drobnou stavbou v zmysle § 139b ods. 6, 7 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Priložené verejné listiny a iné listiny2 :
1) Písomná informácia obce o tom, že stavbe bolo určené súpisné a orientačné číslo, vydaná pod číslom ………………………… dňa …………………………
2) Kolaudačné rozhodnutie č. …………………………
3) Geometrický plán č. …………………………
4) Iné: …………………………

V …………………………, dňa …………………………

Podpisy navrhovateľov: …………………………

1 Navrhovateľ zakrúžkovaním označí, či stavba je alebo nie je drobnou stavbou.
2 Navrhovateľ zakrúžkuje listiny, ktoré prikladá k žiadosti a doplní ich číslo alebo iný identifikátor. Pokiaľ navrhovateľ prikladá aj iné listiny ako sú vymenované v bodoch 1-3, ich označenie doplní do bodu 4.

———————VZOR———————

Kategórie
Témy

Mobbing a bossing na pracovisku

Čo je to mobbing a bossing

Mobbing a bossing predstavujú rôzne spôsoby šikanovania v pracovnej sfére a na pracovisku. Pojem mobbing predstavuje šikanovanie zamestnanca zo strany ostatných spolupracovníkov, pojem bossing predstavuje šikanovanie naopak zo strany nadriadeného, resp. zamestnávateľa. Slovenský právny poriadok obsahuje viacero možností ochrany zamestnanca pre tieto nežiadúce prípady.

Ochrana zamestnanca podľa Zákonníka práce

Ochrana zamestnanca prostredníctvom Zákonníka práce vychádza zo zásady rovnakého zaobchádzania ako základnej zásady v pracovnoprávnej sfére. § 13 Zákonníka práce ukladá povinnosť rovnakého zaobchádzania so zamestnancami a zákaz diskriminácie zamestnancov. Toto všetko v súlade s dobrými mravmi.

Zákonník práce definuje, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný a ani inak postihovaný napríklad za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, prípadne návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo protispoločenskej činnosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť z dôvodu porušovania zásady rovnakého zaobchádzania alebo tiež z dôvodu nedodržania podmienok určených v § 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ má povinnosť takto podanú sťažnosť zamestnanca bezodkladne prešetriť, odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

Zamestnanec má taktiež možnosť sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Taktiež má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv iným spôsobom ako napríklad podaním oznámenia o priestupku alebo trestného oznámenia.

Ochrana zamestnanca podľa Antidiskriminačného zákona

Antidiskriminačný zákon obsahuje legálnu definíciu obťažovania. Obťažovaním sa rozumie správanie, v dôsledku ktorého dochádza, respektíve môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Pod túto definíciu je možno zaradiť práve spomínaný mobbing a bossing.

V antidiskriminačnom zákone sú upravené aj ďalšie možné formy mobbingu a bossingu. V súlade s ustanoveniami tohto zákona má zamestnanec právo domáhať sa súdnej ochrany prostredníctvom podania žaloby. Prostredníctvom nej sa môže zamestnanec domáhať najmä toho, že ten, kto nedodržal rovnaké zaobchádzanie, má od takéhoto konania upustiť a ak je to možné aj napraviť protiprávny stav a poskytnutie primeraného zadosťučinenia.

V prípade, ak by nebolo primerané zadosťučinenie dostačujúce, najmä ak bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, poškodená osoba sa môže domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd určuje sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Ustanoveniami antidiskriminačného zákona nie je dotknuté právo poškodenej osoby na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov.

Ak by sa chcela poškodená osoba vyhnúť súdu, pracovnoprávne spory je možné riešiť taktiež mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie.

Ďalšie prostriedky ochrany

Zákonník práce v spojení s antidiskriminačným zákonom poskytujú zrejme najefektívnejšiu a najkomplexnejšiu ochranu pred mobbingom a bossingom. To ale nevylučuje použitie aj ďalších prostriedkov ochrany práv.

§ 11 Občianskeho zákonníka určuje, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Ďalšou možnosťou je oznámenie o priestupku, kde by vo vzťahu k mobbingu alebo bossingu by išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo v závažnejších prípadoch je možné aj podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu (napr. ohovárania, vydierania, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a pod.).

V súvislosti s ochranou pred mobbingom a bossingom sa možno obrátiť aj na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré predstavuje slovenský antidiskriminačný orgán pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, má právo požiadať súdy, prokuratúru, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné inštitúcie o poskytnutie informácií o dodržiavaní ľudských práv.

Zamestnanci majú taktiež štandardne právo obrátiť sa s podnetom aj na inšpektorát práce.

Záver

Poškodená osoba v prípade mobbingu a bossingu má nasledovné možnosti:

podanie sťažnosť zamestnávateľovi,
podanie žaloby na súd,
podanie oznámenia o priestupku,
podanie trestného oznámenia.

Vždy však treba zohľadniť okolnosti každého konkrétneho prípadu na efektívne zvolenie prostriedku ochrany pred mobbingom a bossingom. Niekedy sa dá situácia napraviť jednoduchou sťažnosťou. Inokedy naopak netreba váhať nad podaním žaloby alebo iného právneho prostriedku ochrany práv.

Kategórie
Vzory

VZOR: Žaloba s návrhom na vydanie platobného rozkazu

———————VZOR———————

Okresný súd ………………..
…………………………..
…………………………..

V ………………. , dňa ………………

 

ŽALOBA
s návrhom na vydanie platobného rozkazu

 

Žalobca: …………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
Email: ………………………………
Tel. číslo: ………………………………

 

Žalovaný: …………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
Email: ………………………………
Tel. číslo: ………………………………

 

Doklad o zaplatení súdneho poplatku vo výške ………. eur je prílohou tejto žaloby

Súdu podané v počte rovnopisov: 2

 

I.
Opis rozhodujúcich skutočností

Na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa………., dodal žalobca žalovanému tovar……………….

Faktúrou č. ……………. vystavenou dňa ………………….. , splatnou dňa ……………………. , žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu za uvedený tovar v celkovej výške ……………….. eur.

Predmetná faktúra bola žalovanému doručená dňa …………………….. .

Napriek viacerým písomným, ale aj ústnym výzvam, žalovaný doteraz ani len čiastočne neuhradil svoj záväzok.

Žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným záväzkom a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania, dohodnutý v kúpnej zmluve (článok …………….) vo výške ……………. % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Dôkazy:

  • kúpna zmluva zo dňa……………………
  • dodací list č………….. zo dňa………………
  • faktúra č. …………………… + podací lístok
  • výzva zo dňa …….. a zo dňa…………. s podacími lístkami

 

II.
Návrh na vydanie platobného rozkazu

Podľa § 265 odsek 1 Civilného sporového poriadku „Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.“

Podľa § 265 odsek 2 Civilného sporového poriadku: „Ak žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.“

Žalobca má za to, že sú splnené všetky citované podmienky pre vydanie platobného rozkazu (s poukazom na § 299 odsek 2 CSP žalobca uvádza, že sa nejedná o spotrebiteľský spor, ale ide o obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti) – žalobca tiež predkladá platobný rozkaz na tlačive podľa § 265 odsek 2 CSP.

Žalobca si v tomto spore uplatňuje istinu vo výške …………….. eur, úrok z omeškania vo výške ……………. % denne od ……………….. do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške …………… eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku.

Žalobca, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti a právne dôvody navrhuje, aby súd vydal nasledovný

platobný rozkaz

Žalovaný je povinný do ……… dní od doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalovanému ………. eur s úrokom z omeškania vo výške ……….. % zo sumy ………….. eur od …………………. do zaplatenia a trovy konania (súdny poplatok) vo výške …………. eur, alebo v rovnakej lehote podať proti platobnému rozkazu odpor.

V prípade, že platobný rozkaz nebude vydaný alebo po jeho vydaní bude zrušený, žalobca navrhuje, aby bol vo veci samej vydaný nasledovný

rozsudok

Žalovaný je povinný zaplatiť žalovanému ………… eur s úrokom z omeškania vo výške ……….. % zo sumy …………. eur od ………………….. do zaplatenia a nahradiť trovy konania a to v lehote ……….. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

 

Žalobca

Prílohy:

  • Doklad o zaplatení súdneho poplatku
  • Platobný rozkaz – vyplnené tlačivo
  • Listinné dôkazy označené v texte

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory

VZOR: Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca, bydlisko

 

Obchodný názov zamestnávateľa

(adresa zamestnávateľa)

V … (mesto) … dňa …………….

 

VEC: Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa …………………………… vykonávam pre Vás prácu ………………………………………………………………………… .

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V pracovnej zmluve je dohodnutý termín splatnosti mzdy ……………. .

Mzda za mesiac ……………………………. mi do dnešného dňa nebola zaplatená.

Na základe uvedeného v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce týmto okamžite končím pracovný pomer uzatvorený s Vašou spoločnosťou z dôvodu nevyplatenia vyššie uvedenej mzdy.

Súčasne si uplatňujem svoj nárok na náhradu mzdy v sume môjho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce.

V prípade, že mi moje nároky na mzdu za mesiac ……………………………… a náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov neuhradíte najneskôr v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, budem nútený/á sa s uplatnením svojich nárokov obrátiť na príslušný súd.

S pozdravom

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory

VZOR: Trestné oznámenie o spáchaní trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného

———————VZOR———————

Okresné riaditeľstvo PZ ….

adresa

(podľa sídla zamestnávateľa)

 

V … (mesto) … dňa …………….

 

VEC: Trestné oznámenie o spáchaní trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného

Oznamovateľ:

Meno a priezvisko zamestnanca

dátum narodenia

adresa

Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov podávam trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre okolnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa ………………………… uzavretej medzi mnou ako zamestnancom a spoločnosťou ……. (názov, sídlo, IČO) ……. / podnikateľom ……. (meno, priezvisko resp. obchodný názov, miesto podnikania, IČO) ……. ako zamestnávateľom vykonávam prácu ……………………………… . Výplatný termín / splatnosť mzdy je v pracovnej zmluve dohodnutý / -tá ………………………………………………….. . Keďže mi v stanovenej lehote nebola vyplatená mzda za mesiac / mesiace …………………… , obrátil som sa na zamestnávateľa dňa ………………………….. s výzvou na zaplatenie dlžnej mzdy. Do dňa podania tohto trestného oznámenia mi zamestnávateľ dlhovanú mzdu neuhradil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa domnievam, že týmto konaním bola naplnená skutková podstata trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov. Preto Vás žiadam o preverenie tohto trestného oznámenia.

 

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

Prílohy:

  • Pracovná zmluva zo dňa …………….
  • Výzva zo dňa ………… adresovaná zamestnávateľovi s podacím lístkom zo dňa ………..
  • Výpis z účtu, na ktorý je zamestnávateľ podľa pracovnej zmluvy povinný uhrádzať mzdu

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory

VZOR: Predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca, bydlisko

 

Obchodný názov zamestnávateľa

(adresa zamestnávateľa)

V … (mesto) … dňa …………….

 

VEC: Predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonníka práce) sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V pracovnej zmluve je uvedený výplatný termín / dohodnutý termín splatnosti mzdy ………………………….. .

Vzhľadom na to, že ste mi za obdobie ……………………………… nevyplatili mzdu / časť mzdy v celkovej výške ……………………. €, žiadam Vás o vyplatenie mzdy do …………………….. , a to na číslo účtu: ………………………………………………………. , alebo na adresu: ………………………………………………………. .

Zároveň Vás upozorňujem, že v prípade neplnenia svojej povinnosti a neuhradenia dlžnej mzdy budem konať nasledovne:

  • dlžnú mzdu si budem uplatňovať súdnou cestou, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu,
  • podám trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy,
  • podám podnet na príslušný inšpektorát práce za porušovanie mzdových predpisov.

Verím, že tomuto postupu predídete a svoj záväzok voči mne včas a v plnej výške splníte.

S pozdravom

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory

VZOR: Výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca, bydlisko

 

Obchodný názov zamestnávateľa

(adresa zamestnávateľa)

V … (mesto) … dňa …………….

 

VEC: Výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonníka práce) sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V pracovnej zmluve je uvedený výplatný termín ………………………………… .

Vzhľadom k tomu, že ste mi za obdobie ……………………………… nevyplatili mzdu / časť mzdy v celkovej výške ………………… €, žiadam Vás o splnenie tohto záväzku do 5 dní odo dňa prevzatia tejto výzvy, a to na číslo účtu: …………………………………………… , alebo na adresu: ……………………………………………….. .

Verím, že svoj záväzok voči mne včas a v plnej výške splníte.

S úctou

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

———————VZOR———————

Kategórie
Témy

Nevyplatenie mzdy zamestnávateľom

V zmysle § 129 ods. 1 Zákonníka práce je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Ak nastane prípad, že zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu, zamestnanec by mal postupovať nasledovne:

1) Zamestnanec doporučeným listom vyzve zamestnávateľa na vyplatenie mzdy v určenej lehote.

2) Ak zamestnávateľ na prvú výzvu nereaguje, zamestnanec ho vyzve doporučeným listom formou predžalobnej výzvy na vyplatenie mzdy v určenej lehote a taktiež ho upozorní na následky, ak tak neučiní, t. j. podanie trestného oznámenia, platobného rozkazu na súdne vymáhanie dlžnej sumy a taktiež na podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce.

3) Ak napriek vyššie uvedenému a vykonanému zamestnávateľ si nesplní svoje povinnosti, zamestnanec podáva trestné oznámenie na zamestnávateľa zo spáchania trestného činu Nevyplatenia mzdy a odstupného.

4) Ďalej zamestnanec podá na súd návrh na vydanie platobného rozkazu.

5) Zamestnanec má možnosť podať podnet na príslušný inšpektorát práce. Ten však ale nemá právomoc vymáhať dlžnú sumu, môže len pokutovať zamestnávateľa za nevyplatenie mzdy.

V zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnanec pracovný pomer okamžite skončiť v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Zdroj: www.ip.gov.sk

Kategórie
Témy

Koronavírus a pracovné právo

BEZPEČNOSŤ NA PRACOVISKU

Pre ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia, platí povinne 14-dňová karanténa. V zmysle § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. K všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov.

INFORMOVANIE ZAMESTNÁVATEĽA

V prípade, ak sa zamestnanec vracia z oblasti, kde je hlásený výskyt ochorenia COVID-19, prípadne bol v kontakte s osobami, u ktorých je riziko nákazy, mal by o tom informovať svojho zamestnávateľa. V zmysle § 81 písm. e) Zákonníka práce totiž zamestnanec nesmie konať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Toto sa teda týka aj situácie, kedy by mohol zamestnanec ohroziť svojim zdravotným stavom aj ostatných zamestnancov vo firme. Zamestnávateľ v zmysle vyššie uvedeného a v záujme ochrany zdravia môže nariadiť povinnosť pre zamestnancov, aby nahlasovali svoj pobyt v rizikovej oblasti alebo iné skutočnosti významné pre ochranu zdravia.

Z vyššie uvedených dôvodov je možné uplatňovanie preventívnych opatrení:

  1. ospravedlnená neprítomnosť v práci – § 141 ods. 1 Zákonníka práce o dôležitých osobných prekážkach v práci. V tomto prípade zamestnávateľ ospravedlňuje neprítomnosť zamestnanca v práci z konkrétnych dôvodov, a to za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v prípade karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy. Zamestnancovi sa za tento čas neplatí náhrada mzdy.
  2. práca z domu – zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na dočasne z domu vykonávanej práci. Takýto výkon práce, pokiaľ to jej charakter umožňuje, je nutný dojednať priamo v pracovnej zmluve. V prípade, že pracovná zmluva takéto niečo neumožňuje, je nutné to dojednať dodatkom k pracovnej zmluve. Práca z domu nemusí byť vykonávaná len v prípade potencionálneho rizika, že je osoba nakazená, ale aj v prípade prevencie, aby sa znížil počet zamestnancov vo firme najmä v prípade, ak vykonávajú prácu napríklad v skupine, cestujú do práce hromadnými dopravnými prostriedkami a podobne.
  3. čerpanie dovolenky – v zmysle § 111 ods. 1 Zákonníka práce je pri určovaní dovolenky potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť skrátené len výnimočne a so súhlasom zamestnanca. Šírenie nákazy koronavírusu takouto výnimočnou situáciou rozhodne je.
  4. čerpanie náhradného voľna – § 121 a § 122 Zákonníka práce, a to v prípade, ak má zamestnanec nevyčerpané náhradné voľno. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok.
  5. zmena rozvrhu pracovných zmien – v zmysle § 90 ods. 9 Zákonníka práce je rozvrhnutie pracovného času zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
  6. ďalšie prekážky v práci na strane zamestnanca – v zmysle § 141 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr.
  7. nepridelenie práce zamestnancovi – § 142 ods. 3 Zákonníka práce – prekážka v práci na strane zamestnávateľa – s cieľom prevencie nemusí zamestnávateľ zamestnancovi prideliť prácu. V takomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zákonník práce neobsahuje časové obmedzenie trvania tejto prekážky v práci, a teda je na rozhodnutí zamestnávateľa, v ako rozsahu toto opatrenie v tomto prípade použije.

V súvislosti s rizikom šírenia nákazy koronavírusom má taktiež osoba nárok na ošetrovné v prípade, ak dôjde k uzatvoreniu predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo školy, a to v súvislosti s koronavírusom. Taktiež v prípade uznania za dočasne PN má osoba možnosť uplatniť si nárok na nemocenské. Kontaktovať za týmto účelom Sociálnu poisťovňu je vhodné len emailom alebo telefonicky, nie osobne.

OŠETROVNÉ

Jedná sa o nemocenskú dávku, ktorá sa poskytuje poistencovi, ktorý osobne a celodenne ošetruje choré dieťa alebo dieťa do 10 rokov veku, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie, prípadne bolo nariadená karanténa v zariadení, kde sa poskytuje dieťaťu staroslivosť. Takýto nárok vznikne len osobe, ktorá je nemocensky poistená alebo jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.

NEMOCENSKÉ

Nárok na nemocenské vzniká osobe, ktorá je nemocensky poistená alebo jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.

 

V praxi sa množia prípady, keď zamestnávateľ núti zamestnanca zobrať si neplatené voľno, prípadne na „vypísanie sa na PN“, a to aj napriek tomu, že nie sú na to žiadne dôvody zo strany zamestnanca. Treba upozorniť, že takéto konanie zamestnávateľa je protiprávne a zamestnanec v prípade núteného voľna má nárok na preplatenie 100% svojho priemerného mesačného zárobku.

Zdroj: www.employment.gov.sk