Kategórie
Témy

Práca počas materskej a rodičovskej dovolenky

Ak sa zaoberáte otázkou, či je možné pracovať a zároveň poberať materskú alebo rodičovskú dávku, máme pre vás stručný prehľad. Poďme sa pozrieť na konkrétne možnosti a obmedzenia tejto situácie.

Materská dovolenka

Materská dávka je vyplácaná Sociálnou poisťovňou, pričom nárok na ňu má žena, ktorá bola poistená minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Dávka sa vypočítava na základe aktuálnej pracovnej zmluvy alebo živnosti. Je dôležité poznamenať, že z jednej pracovnej zmluvy nie je možné súčasne poberať mzdu aj materskú.

Pracovať počas materskej dovolenky je možné, avšak len v prípade uzatvorenia novej pracovnej zmluvy alebo dohody s pôvodným zamestnávateľom, avšak na odlišnej pracovnej pozícii. Vo väčšine prípadov je výhodnejšie uzatvárať dohody, keďže vyžadujú nižší počet odpracovaných hodín a zamestnávateľovi umožňujú platiť iba odvody na úrazové poistenie.

V oblasti podnikania počas materskej dovolenky je matka oslobodená od platenia odvodov, čo poskytuje dodatočnú flexibilitu pri založení alebo pokračovaní v živnosti.

Rodičovská dovolenka

Po prechode na rodičovskú dovolenku existujú rôzne možnosti pracovať. Rodič môže pokračovať v existujúcej pracovnej zmluve pred materskou dovolenkou, uzatvoriť novú zmluvu počas materskej dovolenky alebo uzatvoriť úplne novú zmluvu.

Rozviazanie pracovného pomeru s pôvodným zamestnávateľom môže mať vplyv na výšku rodičovského príspevku a následné dávky v nezamestnanosti po trojročnej ochrannej lehote. Počas tejto lehoty nemožno prepustiť ženu a v prípade reťazového pôrodu má nárok na rovnakú materskú. Toto sa vzťahuje aj na prácu na dohodu.

Podnikanie počas rodičovskej dovolenky je povolené, avšak rodič je povinný platiť všetky povinné odvody na rozdiel od živnosti počas materskej dovolenky.

Kategórie
Témy

Ako postupovať pri predaji auta

Ako postupovať pri predaji auta? Odpoveď na túto otázku je dôležitá pre každého, kto uvažuje o predaji svojho vozidla. Bez ohľadu na to, či ide o váš prvý predaj alebo ste už niekoľkokrát predávali auto, dodržiavanie štandardného postupu vám uľahčí proces a zabezpečí hladký priebeh obchodu.

Celý proces predaja auta môžeme zhrnúť do štyroch hlavných krokov:

  1. Spísanie a uzatvorenie kúpno-predajnej zmluvy
  2. Odovzdanie vozidla a prevzatie peňazí
  3. Odhlásenie vozidla na dopravnom inšpektoráte
  4. Vypovedanie zmluvy o povinnom zmluvnom poistení (PZP)

Ešte predtým, než prejdeme k detailom týchto krokov, zistíme, kde a ako nájsť potenciálnych kupcov pre vaše auto.

Ako predať auto?

Existuje niekoľko možností, ako predať auto, a výber závisí od vášho komfortu a preferencií.

1. Autobazár: Prvou možnosťou je predaj vášho auta na autobazári alebo výkupcom áut. V tomto prípade sa vozidlo stáva majetkom autobazáru, ktorý vám zaplatí rýchlo a vy sa zbavíte povinnosti platiť povinné zmluvné poistenie (PZP).

2. Sprostredkovateľský bazár: Niektoré bazáre fungujú ako sprostredkovatelia pri predaji. Tu zostávate vlastníkom auta až do momentu, keď sa nájde kupujúci. Výška provízie pre bazár sa dohodne vopred.

3. Predaj na vlastnú päsť: Táto možnosť vám dáva väčšiu kontrolu nad celým procesom predaja. Môžete svoje auto ponúknuť na sociálnych sieťach, na online bazároch, alebo prostredníctvom tradičných metód, ako sú letáky.

Teraz, keď vieme, ako nájsť potenciálnych kupcov, pozrime sa na kroky, ktoré treba podniknúť pri samotnom predaji auta.

Krok 1: Spísanie a uzatvorenie kúpno-predajnej zmluvy

Klúčovým bodom v procese predaja auta je kúpno-predajná zmluva. Vzory takýchto zmlúv sú dostupné online, ale je odporúčané, aby ju pripravil právny expert alebo advokát, aby bola zmluva v súlade s právnymi požiadavkami a obsahovala všetky dôležité informácie.

Kúpno-predajná zmluva by mala obsahovať:

  • Identifikačné údaje oboch strán
  • Údaje o vozidle, vrátane značky, typu, roka výroby a VIN čísla
  • Stav vozidla, ako sú počet najazdených kilometrov a prípadné vady
  • Kúpnu cenu a spôsob platby

Ak predávate auto autobazáru, často majú pripravené vlastné zmluvy, ktoré nemusíte meniť.

Krok 2: Odovzdanie vozidla a prevzatie peňazí

Druhým krokom je samotné odovzdanie auta kupcovi a prevzatie platby. Auto by ste mali odovzdať so všetkými dohodnutými súčasťami a výbavou uvedenou v zmluve.

Ak prijímate platbu v hotovosti, odporúča sa dôkladne skontrolovať peniaze na prítomnosť falzifikátov. V prípade platby bez hotovosti si udržujte prehľad o termínoch platieb.

Krok 3: Odhlásenie vozidla na dopravnom inšpektoráte

Tretím krokom je odhlásenie vozidla na dopravnom inšpektoráte. Od januára 2023 je tento proces jednoduchší a viac flexibilný.

Hlavné body nového procesu zahŕňajú:

  • Možnosť odhlásiť a prihlásiť vozidlo na ľubovoľnom dopravnom inšpektoráte na Slovensku.
  • Možnosť ponechania pôvodných ŠPZ alebo ich presun na nového majiteľa.
  • Možnosť splnomocniť kupujúceho alebo inú osobu na vybavenie odhlásenia a prihlásenia vozidla.
  • Elektronické riešenie celej operácie odhlásenia a prihlásenia vozidla.

Krok 4: Vypovedanie zmluvy povinného zmluvného poistenia (PZP)

Posledným krokom je vypovedanie zmluvy o povinnom zmluvnom poistení (PZP). Proces je relatívne jednoduchý. Môžete použiť generátor výpovede PZP a uviesť dôvod ukončenia zmluvy ako „Zmena vlastníka, resp. nájomcu (predaj, darovanie, dedičstvo)“ a vyplniť potrebné údaje.

Nezabudnite si zabezpečiť potvrdenie o bezškodovom priebehu a dodržiavať všetky právne povinnosti voči poisťovni.

Postup predaja auta nemusí byť zložitý, ak dodržiavate tieto kroky. Dôležité je mať všetky dokumenty a zmluvy v poriadku a byť dôsledný v ich spracovaní. Tak budete mať istotu, že predaj prebehne bez problémov a bude pre vás aj kupujúceho bezpečný a transparentný.

Kategórie
Témy

Postup pri podaní podnetu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Ak ste náhodou ocitli v situácii, kedy sa domnievate, že ste boli obeťou nesprávnej alebo neadekvátnej zdravotnej starostlivosti, máte právo podať podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý vykonáva dohľad nad kvalitou zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike.

Krok 1: Zbieranie dôkazov

Predtým, než sa pustíte do procesu podávania podnetu, je kľúčové zhromaždiť a dôkladne zaznamenať všetky relevantné informácie a dôkazy. To môžu byť lekárske správy, výsledky vyšetrení, fotografie, lekárske zápisy a ďalšie dokumenty. Zabezpečte si, aby ste mali kompletný prehľad o udalostiach a dôkazoch týkajúcich sa starostlivosti.

Podklady na tento účel vyplývajú zo Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a podmienkach prevádzkovania zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Krok 2: Kontaktné informácie Úradu

Pred podaním podnetu na Úrad je potrebné získať relevantné kontaktné informácie. Tieto informácie nájdete na oficiálnych webových stránkach Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo v oficiálnom vestníku.

Podnet je možné podať okrem písomnej formy aj elektronicky, prostredníctvom na to určeného Portálu podnetov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Krok 3: Písomné podanie

Najbežnejším spôsobom, ako podať podnet, je písomne. V písomnom podaní opíšte celý prípad a okolnosti, ktoré s ním súvisia. Uveďte všetky relevantné detaily, vrátane dátumu a miesta starostlivosti, mená a identifikácie lekárov, sestier alebo iných zdravotníkov zainteresovaných v prípade, a dôsledky, ktoré ste utrpeli v dôsledku nesprávnej alebo neadekvátnej starostlivosti. K písomnému podaniu priložte kópie všetkých dokumentov, ktoré podporujú váš prípad.

Krok 4: Odoslanie podania

Vaše písomné podanie pošlite na adresu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Dôsledne si uschovajte kópie všetkých dokumentov a korešpondencie v súvislosti s vaším podnetom.

Krok 5: Čakanie na odpoveď

Po odoslaní vášho podania budete musieť trpezlivo čakať na odpoveď od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Doba spracovania môže byť rôzna a závisí na závažnosti prípadu a aktuálnej pracovnej záťaži Úradu.

Krok 6: Spolupráca s Úradom

Ak Úrad rozhodne, že vaša sťažnosť vyžaduje detailnejšie vyšetrenie, budú sa na vás môcť obrátiť s dodatočnými otázkami alebo žiadosťami o ďalšie informácie. Je dôležité spolupracovať s Úradom a poskytnúť im všetky potrebné informácie.

Krok 7: Výsledky a možné sankcie

Po dokončení vyšetrovania Úradu môže dôjsť k rôznym výsledkom. Ak potvrdia pre váš prípad poskytnutie nesprávnej starostlivosti, môže dôjsť k ukladaniu sankcií voči zdravotníkom alebo zdravotným inštitúciám, ktoré sú za tieto chyby zodpovedné. Taktiež môžete mať nárok na náhradu škody alebo iné reparácie.

Záver

Podať podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je právo, ktoré vám zaručuje kvalitu zdravotnej starostlivosti a ochranu vašich práv ako pacienta.

Nezabudnite, že proces môže byť komplexný, a preto je výhodné konzultovať so špecialistom v oblasti práva alebo pacientskych práv, aby ste mali úplný prehľad o vašich právach a povinnostiach.

Kategórie
Témy

Choroby z povolania – práva a povinnosti

Choroby z povolania predstavujú dôležitú tému pre zamestnancov a zamestnávateľov. Každý rok je zaznamenaných približne 300 až 400 prípadov chorôb z povolania na Slovensku. V tomto článku sa pozrieme na to, čo sú choroby z povolania, ako sa prejavujú a aké sú povinnosti zamestnávateľov, keď sa u zamestnanca prejavia.

Čo sú choroby z povolania?

Choroby z povolania sú zdravotné problémy, ktoré sú uznávané špecializovanými pracoviskami a spôsobené pracovnými činnosťami. Tieto choroby môžu nastať, keď je zamestnanec vystavený rizikovým pracovným podmienkam, dlhodobému nadmernému zaťaženiu alebo iným faktorom súvisiacim s prácou.

Prejav a hlásené choroby

Najčastejšie hlásenými chorobami z povolania na Slovensku sú:

  1. Ochorenie končatín z dlhodobého nadmerného zaťaženia: Ide o syndróm karpálneho tunela, ktorý sa prejavuje bolesťami v zápästí, tŕpnutím prstov a ich znecitlivením.
  2. Ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spojené s vibráciami: Príznaky zahŕňajú bolesť rúk a prstov pri práci s vibrujúcimi nástrojmi, tuhnutie prstov a zbelenie prstov.
  3. Porucha sluchu z hluku: Prejavuje sa nedoslýchavosťou a zvukmi alebo pískaním v ušiach.

Diagnóza a uznanie choroby z povolania

Keď zamestnanec má podozrenie, že jeho ochorenie súvisí s prácou, lekár ho môže odoslať na vyšetrenie k špecialistovi pracovného lekárstva. Toto ochorenie môže byť posudzované iba na špecializovanom pracovisku v oblasti pracovného lekárstva.

Špecialista posudzuje ochorenie a rozhoduje, či ide o chorobu z povolania alebo nie. Na základe posúdenia zdravotného stavu pacienta a odborného stanoviska o pracovných podmienkach a vykonávanej práci pacienta môže byť vydávaný lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.

Povinnosti zamestnávateľa

Ak je zamestnancovi uznaná choroba z povolania, zamestnávateľ má niekoľko povinností:

  1. Preradenie na iné pracovné miesto: Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na iné pracovné miesto, ktoré bude zohľadňovať jeho súčasný zdravotný stav. Ak vhodné pracovné miesto nie je k dispozícii, zamestnávateľ môže ponúknuť odstupné.
  2. Odstupné: Ak zamestnávateľ nemá iné vhodné pracovné miesto a zamestnanec je nútený odísť z práce kvôli chorobe z povolania, musí mu vyplatiť odstupné. Výška odstupného je minimálne desaťnásobok priemerného mesačného platu zamestnanca.
  3. Náhrada škody: Zamestnanec, ktorému bola uznaná choroba z povolania, má nárok na náhradu škody. Túto náhradu vypláca sociálna poisťovňa na základe posudkov a správ z prešetrovania choroby z povolania.

Výška náhrady a prevencia

Celková suma náhrady škody za chorobu z povolania závisí od viacerých faktorov a je hodnotená lekárom a sociálnou poisťovňou. Prevencia je kľúčovým prvkom v boji proti chorobám z povolania. Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok, dodržiavanie bezpečnostných smerníc a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov sú nevyhnutné pre ochranu zamestnancov pred rizikami spojenými s prácou.

Choroby z povolania predstavujú vážny problém, ktorý má vplyv na zdravie a kvalitu života zamestnancov. Je nevyhnutné, aby zamestnávatelia venovali pozornosť pracovným podmienkam a pracovnému zdraviu svojich zamestnancov.

Na Slovensku sa problematika chorôb z povolania upravuje v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Konkrétne ustanovenia o chorobách z povolania nájdete v § 35 tohto zákona. Tu sú hlavné body z tohto ustanovenia:

  1. Definícia choroby z povolania: Zákon definuje chorobu z povolania ako chorobu, ktorá bola spôsobená vykonávaním práce alebo výkonom povolania, a zároveň musí byť uznávaná špecializovaným pracoviskom a nachádza sa v zozname chorôb z povolania.
  2. Zoznam chorôb z povolania: Zákon umožňuje vláde schvaľovať a aktualizovať zoznam chorôb z povolania, ktoré sú uznávané. Tento zoznam obsahuje choroby, ktoré môžu byť uznané ako choroby z povolania.
  3. Uznanie choroby z povolania: Ak lekár uzná chorobu za chorobu z povolania, vydá lekársky posudok o uznaní tejto choroby.
  4. Povinnosti zamestnávateľa: Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi vhodné pracovné podmienky a ochranné prostriedky na prevenciu chorôb z povolania. Ak sa u zamestnanca prejaví choroba z povolania, má povinnosť preradiť ho na iné pracovné miesto alebo poskytnúť odstupné.
  5. Náhrada škody: Ak zamestnancovi bola uznávaná choroba z povolania, má nárok na náhradu škody, ktorú utrpel v dôsledku tejto choroby.
  6. Prevencia: Zákon tiež kládze dôraz na prevenciu chorôb z povolania a zabezpečenie bezpečných pracovných podmienok pre zamestnancov.

Zákonník práce taktiež spomína problematiku chorôb z povolania, a to:

§ 66 – Ochrana zdravia pri práci:

Tento paragraf Zákonníka práce zabezpečuje ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť bezpečné pracovné podmienky a prevenciu pracovných úrazov a ochorení súvisiacich s prácou. Ochrana zdravia pri práci je kľúčovým aspektom v oblasti pracovného práva a zabezpečuje bezpečné pracovné prostredie pre zamestnancov.

§ 67 – Ochorenia z povolania:

Tento paragraf sa zameriava na ochorenia z povolania. Špecifikuje povinnosti zamestnávateľa v prípade, že zamestnanec trpí ochorením z povolania. Zamestnávateľ je povinný:

  • Poskytnúť zamestnancovi bezpečné pracovné miesto, ktoré neohrozí jeho zdravie.
  • Ak také pracovné miesto nie je k dispozícii, zabezpečiť zamestnancovi náhradu mzdy alebo iných príjmov.
  • Dodržiavať lekárske pokyny týkajúce sa pracovných podmienok a liečby zamestnanca s ochorením z povolania.
  • Poskytnúť odškodnenie, ak zamestnanec trpí trvalými následkami ochorenia z povolania alebo ak následky ochorenia z povolania vedú k jeho smrti.

Ustanovenia o ochrane zdravia pri práci a ochoreniach z povolania sú kľúčovými aspektmi práv a povinností zamestnávateľov a zamestnancov v oblasti pracovného práva na Slovensku. Bezpečné pracovné podmienky a ochrana zdravia sú nevyhnutné pre zabezpečenie dobrého pracovného prostredia a zdravia zamestnancov.

Kategórie
Témy

Ako zmeniť zdravotnú poisťovňu

Ako zmeniť zdravotnú poisťovňu v Slovenskej republike

Chystáte sa zmeniť svoju zdravotnú poisťovňu na Slovensku? Nechcete prísť o dôležité informácie o tom, ako na to? Prečítajte si nášho sprievodcu, ktorý vám poskytne všetky dôležité informácie o zmene zdravotnej poisťovne a jej povinnostiach.

1. Kedy a ako môžete zmeniť zdravotnú poisťovňu?

Zmena zdravotnej poisťovne (ZP) je možná raz ročne, konkrétne do konca septembra. Na Slovensku máte možnosť vybrať si medzi tromi inštitúciami: štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a súkromnými poisťovňami Dôvera a Union. Táto flexibilita umožňuje poisťovniam súťažiť o poistencov a ponúkať rôzne výhody, ako napríklad príspevky na stomatológa, vrátenie doplatkov za lieky a ďalšie.

2. Postup pri zmene zdravotnej poisťovne

Na zmenu ZP musíte do jednej z vybraných inštitúcií podať prihlášku, najneskôr do 30. septembra daného kalendárneho roka. Po potvrdení prihlášky budete do novej poisťovne patriť od 1. januára nasledujúceho roka. Ak prihlášku podáte až po 30. septembri, zmena poisťovne začne platiť až o rok neskôr.

Príklad podania prihlášky pre zmenu zdravotnej poisťovne:

  • Ak podáte prihlášku do 10. septembra 2024, začnete patriť k novej poisťovni od 1. januára 2025.
  • Ak podáte prihlášku až 5. októbra 2024, zmena sa uplatní od 1. januára 2026.

Prijímanie prihlášok je možné elektronicky, telefonicky, poštou alebo osobne, pričom každá poisťovňa má svoje vlastné postupy.

3. Povinnosti poistenca po zmene ZP

Poistenec nemusí podpisovať žiadne ďalšie zmluvy so zdravotnou poisťovňou. Stačí, ak oznámi zmenu ZP svojmu zamestnávateľovi do 8. januára nasledujúceho roka. Táto povinnosť zabezpečuje, že váš zamestnávateľ bude odvádzať poistné na správnu poisťovňu. Nedodržanie tejto povinnosti môže viesť k pokute vo výške 340 eur.

4. Povinnosti zamestnávateľa po zmene ZP zamestnanca

Zamestnávateľ má niekoľko povinností po tom, ako sa zamestnanec rozhodne zmeniť svoju ZP. Musí aktualizovať informácie v mzdovom softvéri, vrátane zadania čísla účtu pre nové odvody. Taktiež musí zabezpečiť odhlásenie zo staršej poisťovne a prihlásenie do novej do ôsmich pracovných dní.

5. Späťvziatie prihlášky a zákonné povinnosti

Ak sa rozhodnete vzdať sa zmeny ZP, môžete to urobiť písomne do konca septembra. Je dôležité mať na pamäti, že prihlášku môžete podať len do jednej poisťovne. Ak podáte viacero prihlášok, musíte stiahnuť tie, ktoré nechcete, a informovať ostatné poisťovne, inak budú všetky neplatné.

6. Novely v zákone o zdravotných poisťovniach

Plánujú sa novely v zákone o zdravotných poisťovniach, ktoré by umožnili zdravotným poisťovniam odmietnuť prijatie prihlášky, ak nebudú obsahovať všetky potrebné informácie alebo ak budú podané nezákonne. Tiež sa zavádza povinnosť pre predchádzajúcu poisťovňu písomne informovať poistenca o prihlásení do inej poisťovne.

Kategórie
Témy

Zmena zdravotnej poisťovne

Zmeniť zdravotnú poisťovňu možno len raz ročne, a to do konca septembra. Poistenec sa tak môže rozhodnúť na základe benefitov, ktoré mu rôzna poisťovňa ponúka.

Zmenu je možné vykonať tak, že poistenec si podá prihlášku do jednej z poisťovní, a to najneskôr do 30.9. daného kalendárneho roka a poisteným v novej poisťovni sa potom stáva až od 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka.

Poisťovňa, do ktorej si dal poistenec prihlášku, je následne povinná túto skutočnosť oznámiť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to do 10.10. Poistencovi je povinná potvrdiť prihlášku do 30.11.

Nová poisťovňa je povinná zaslať poistencovi do 10 dní od potvrdenia prihlášky preukaz poistenca, alebo len európsky preukaz poistenca, ak má občiansky preukaz s čipom.

Okrem podanej prihlášky poistenec nepodpisuje žiadnu zmluvu s novou zdravotnou poisťovňou.

Poistenec musí zmenu zdravotnej poisťovne nahlásiť svojmu zamestnávateľovi, a to do 8.1. nasledujúceho kalendárneho roka. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je v opačnom prípade oprávnený poistencovi udeliť pokutu vo výške 340 EUR. Do toho istého dátumu je potrebné oznámiť novej zdravotnej poisťovni aj platiteľa poistného, ak došlo k jeho zmene od podania prihlášky do novej poisťovne.

Pôvodný preukaz poistenca nie je potrebné vracať poisťovni, rovnako tak nie je potrebné zmenu zdravotnej poisťovne hlásiť žiadnemu lekárovi.

V prípade SZČO je potrebné zmeniť platby v prospech novej poisťovne.

Zamestnávateľ je povinný odhlásiť zamestnanca z pôvodnej zdravotnej poisťovne a prihlásiť ho v novej do 8 pracovných dní. Taktiež musí vykonať zmenu v rámci vedenia svojej mzdovej agendy. Ak zamestnávateľ v konkrétnej poisťovni ešte nemá žiadneho zamestnanca, musí taktiež vykonať registráciu zamestnávateľa do 8 pracovných dní prostredníctvom tlačiva „Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného“, a to len elektronickou formou.

Zamestnanec môže svoju prihlášku do novej zdravotnej poisťovne taktiež vziať späť, a to aj bez uvedenia dôvodu. Takto môže učiniť rovnako do konca septembra daného kalendárneho roka, ak tomu predchádzalo podanie takejto prihlášky.

Poistenec si nemôže podať prihlášku duplicitne vo viacerých poisťovniach. V takom prípade bude jeho prihláška neakceptovaná. Rovnako nebude akceptovaná, ak neobsahuje zákonné náležitosti a nedôjde ani dodatočne k odstráneniu ich nedostatkov.

Kategórie
Témy

Ako sa brániť proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy

V zmysle právneho poriadku SR je možné sa brániť proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy viacerými spôsobmi:

  • Odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy,
  • Obnova konania,
  • Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania,
  • Správna žaloba na správny súd,
  • Kasačná sťažnosť.
Odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy

Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy obsahuje na konci poučenie, či je možné sa voči nemu odvolať a ak áno, kde a v akej lehote, prípadne je uvedené, že takéto rozhodnutie je konečné a nie je možné sa voči nemu odvolať.

Ak sa jednalo o rozhodnutie prvostupňového orgánu, spravidla je možné odvolanie sa na tom istom orgáne, ktorý takéto rozhodnutie vydal, väčšinou v lehote 15 dní. Lehotu je potrebné dodržať, inak by jej zmeškanie malo za následok zamietnutie odvolania. Lehota je zachovaná, ak v posledný deň tejto lehoty je odvolanie podané na pošte. Ak posledný deň pripadne na sviatok alebo víkend, posledným dňom je najbližší pracovný deň.

O odvolaní potom rozhoduje nadriadený orgán. Môže však rozhodnúť aj ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal, avšak len v prípade, že takému odvolaniu mieni vyhovieť v plnom rozsahu a všetky osoby ako účastníci konania musia s novým rozhodnutím súhlasiť.

V prípade, ak je odvolanie dôvodné, odvolací orgán zruší rozhodnutie a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu. Ak dôvodné nie je, odvolanie zamietne a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdí, čím sa stáva takéto rozhodnutie právoplatné.

Obnova konania

Ďalším opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť rozhodnutie orgánu verejnej správy, je obnova konania. Predpokladom pre využitie tohto inštitútu je, aby bolo rozhodnutie už právoplatné.

Obnova konania prichádza do úvahy vtedy, ak sa objavili nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré nemohla osoba využiť už v pôvodnom konaní bez svojej viny, prípadne nebolo možné vykonať dôkazy v pôvodnom konaní, alebo bolo rozhodnuté v dôsledku trestného činu subjektov konania.

Žalobu na obnovu konania je možné podať do 3 mesiacov, odkedy sa subjekt dozvedel o dôvode, pre ktorý ju môže podať, najneskôr do 3 rokov od vydania právoplatného rozhodnutia vo veci.

Obnova konania má dve štádiá, v prvom sa skúma prípustnosť obnovy konania a druhé predstavuje samotné obnovené konanie s novým rozhodnutím vo veci.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

Nezákonné rozhodnutie môže preskúmať nadriadený správny orgán. Platí rovnako 3-ročná lehota na preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Po jej uplynutí už nemožno preskúmať rozhodnutie mimo odvolacieho konania.

Správna žaloba na správny súd

Proti právoplatnému rozhodnutiu je možné taktiež podať tzv. správnu žalobu na súd. V rámci správneho súdnictva potom súdy preskúmavajú na základe žaloby zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Pre podanie takejto žaloby je potrebné, aby osoba vyčerpala všetky dostupné riadne opravné prostriedky (odvolanie).

Žaloba sa podáva spravidla do 2 mesiacov od oznámenia, voči ktorému smeruje.

Správnu žalobu sú oprávnení podať v rôznych prípadoch len určité osoby. Môže sa jednať o prokurátora, ktorý ju podáva v súvislosti s protestom prokurátora. V niektorých prípadoch je nutné zastúpenie advokátom.

Súd potom v rámci konania preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Ak nezistí porušenie zákona, žalobu zamietne. Ak sa zistí porušenie, súd zruší rozhodnutie správneho orgánu.

Podanie takejto žaloby nemá odkladný účinok.

V rámci správnej žaloby však je možné podať návrh súdu, aby jej priznal odkladný účinok. V takom prípade až do rozhodnutia súdu sú pozastavené účinky z právoplatného rozhodnutia správneho orgánu.

Kasačná sťažnosť

V prípade, ak aj súd zamietne žalobu pre jej nedôvodnosť, stále je možné jej preskúmanie v rámci kasačnej sťažnosti, o ktorej rozhoduje Najvyšší súd SR.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 1 mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu o správnej žalobe.

Kasačnú sťažnosť je možné podať len prostredníctvom advokáta, ktorý musí osobu zastupovať aj v konaní. Výnimkou sú prípady, ak osoba má sama právnické vzdelanie, alebo ak ide o rozhodnutie v sociálnej veci.

Výsledok kasačnej sťažnosti je zrušenie rozhodnutia krajského súdu a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo jej zamietnutie, ak bola nedôvodná.

Najvyšší súd v prípade, že krajský súd zamietol správnu žalobu napriek tomu, že správny orgán porušil zákon, môže Najvyšší súd taktiež zmeniť rozhodnutie krajského súdu a rozhodnutie správneho orgánu zrušiť.

Kategórie
Témy

Zastavenie starých exekúcií

Dňa 1.1.2020 nadobudol účinnosť Zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje v súvislosti s exekúciami, ktoré začali pred 1. aprílom 2017.

Podľa tohto zákona je teda starou exekúciou taká, ktorá začala pred 1.4.2017 a ktorá bola vedená podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

V zmysle tohto zákona dôjde k zastaveniu starej exekúcie v nasledujúcich prípadoch:

  • uplynula rozhodná doba 5 rokov odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,
  • oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty,
  • oprávnený podá návrh na zastavenie starej exekúcie,
  • vyhlásením konkurzu, reštrukturalizácie alebo oddlženia.

Ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, tak dôjde k zastaveniu starej exekúcie zo zákona. V takom prípade súdny exekútor o zastavení vyhotoví len upovedomenie, ktoré má deklaratórny charakter.

Niektoré exekúcie sa však nezastavia, ide o tieto prípady:

  • pohľadávky na výživnom,
  • nepeňažné plnenia,
  • pohľadávky, ktoré vznikli pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie,
  • plnenia priznané rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
  • plnenia priznané rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže,
  • staré exekúcie, kde bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
  • staré exekúcie, v ktorých je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať.

Zákon taktiež uvádza aj relatívne výnimky, pri ktorých sa rozhodná doba 5 rokov predlžuje o ďalších 12 mesiacov, a to v prípadoch, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o:

  • námietkach proti starej exekúcii,
  • zastavení starej exekúcie,
  • odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí,
  • vylúčení veci zo starej exekúcie,
  • návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí,
  • schválení príklepu,
  • schválení rozvrhu výťažku.

Trovy starej exekúcie predstavujú trovy exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal a tiež z paušálnych trov vo výške 35 €. Paušálne trovy znáša oprávnený.

Je potrebné zdôrazniť, že po zastavení starej exekúcie dlh dlžníka nezaniká a oprávnený môže podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie.

 

Kategórie
Témy

Práca nadčas – rozsah a podmienky

Práca nadčas je upravená v § 97 Zákonníka práce, kde je ustanovené, že sa jedná o prácu vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a ktorá je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Zamestnanec, ktorý má pracovnou zmluvou upravený kratší pracovný čas, v jeho prípade sa prácou nadčas rozumie taká, ktorá presahuje jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi však prácu nadčas nie je možné nariadiť.

V prípade zamestnanca, ktorý má pružný pracovný čas, je prácou nadčas práca, ktorá je vykonávaná na základe príkazu zamestnávateľa alebo je s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.

O prácu nadčas sa však nejedná v prípade, ak zamestnanec vykonáva nad určený týždenný pracovný čas nadprácu z dôvodu poskytnutého pracovného voľna, ktoré mu poskytol zamestnávateľ na základe jeho žiadosti, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.

Zamestnávateľ nemôže prácu nadčas nariadiť podľa svojej ľubovôle. Môže ju nariadiť alebo sa so zamestnancom dohodnúť, a to len v prípade prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako 8 hodín.

Práca nadčas však nesmie mať dlhodobý charakter. Nesmie presiahnuť v priemere osem hodín za týždeň počas 4 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Práca nadčas nesmie za kalendárny rok presiahnuť 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, možno nariadiť nad rozsah 150 hodím ďalšiu prácu nadčas v rozsahu ďalších 100 hodín v kalendárnom roku, avšak len po dohode so zástupcami zamestnancov.

Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, ak:

  • zamestnanec za ňu dostal náhradné voľno,

  • vykonával ju pri naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu,

  • mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu.

Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ až po dohode so zástupcami zamestnancov.

Maximálny rozsah práce nadčas za kalendárny rok pre zamestnanca je 400 hodín.

Niektorí zamestnanci nemôžu vykonávať prácu nadčas. Prácu nadčas nemožno nariadiť:

  • zamestnancovi, ktorý pracuje na kratší pracovný čas (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • osobe, ktorá pracuje na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (práca nadčas s takýmto zamestnancom možno len dohodnúť, a to výnimočne pri prácach vyššie spomenutých – naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu, prípadne mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu),

  • tehotnej žene (môže pracovať nadčas, len ak s tým sama súhlasí),

  • mladistvému zamestnancovi (mladšiemu ako 18 rokov),

  • zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • zamestnancovi, ktorý je osamelý a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a ktorý dovŕšil vek 50 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí).

Vyššie uvedené osoby nemôžu vykonávať prácu nadčas na základe príkazu zamestnávateľa a takýto príkaz nemusia splniť, a to bez obáv, že by porušili pracovnú disciplínu a mali nejaký postih, napríklad vo forme zníženej mzdy, straty nároku na finančný príspevok na stravovanie, výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru a podobne. Okrem mladistvých a osôb vykonávajúcich prácu na dohodu (ktorí nemôžu vykonávať prácu nadčas), môžu prácu nadčas vykonať len v prípade, ak s tým sami súhlasia.

Pri výklade zákona je dôležité rozlišovať situácie, kedy práca nadčas môže byť zamestnávateľom nariadená a kedy môže k nej dôjsť len na základe dohody. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že práca nadčas má výnimočnú povahu. Potreba nadčasovej práce preto musí mať charakter naliehavosti.

Pri prácach, kde je potrebná stála a nie len prechodná zvýšená práca, nemožno nariaďovať zamestnancovi prácu nadčas, naopak je potrebné takúto zvýšenú potrebu práce rozdeliť medzi viacerých zamestnancov. Taktiež nemožno nariaďovať prácu nadčas v prípadoch, ktoré nemajú charakter naliehavosti. V opačnom prípade sa zamestnávateľ dopúšťa porušenia pracovnoprávnych predpisov, za čo mu hrozia sankcie zo strany Inšpektorátu práce, a to až do výšky 200 000,- EUR. Takúto pokutu je možné dostať, ak:

  • zamestnanec pracuje viac ako 8 hodín nadčas za týždeň,

  • zamestnanec pracuje viac ako 150 hodín nadčas za kalendárny rok bez jeho súhlasu, na príkaz zamestnávateľa,

  • zamestnanec pracuje viac ako 400 hodín nadčas za kalendárny rok s jeho súhlasom,

  • zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie pracuje viac ako 100 hodín nadčas za kalendárny rok,

  • zamestnávateľ prikázal zamestnancovi vykonať prácu nadčas, hoci ide o zamestnanca, ktorý prácu nadčas nemôže vykonávať (napr. mladistvý zamestnanec do 18 rokov, alebo osoba pracujúca na základe dohody o vykonaní práce / pracovnej činnosti),

  • zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi za vykonanú prácu nadčas mzdu s príplatkom, prípadne náhradné voľno.

Zamestnancovi rovnako nemožno nariadiť prácu nadčas, ktorou by vykonával činnosti, ktoré nie sú zmluvne dojednané v pracovnej zmluve.

Za prácu nadčas samozrejme prináleží zamestnancovi zvýšené ohodnotenie – príplatky za prácu nadčas v zmysle § 121 ods. 1 Zákonníka práce, a to v rozsahu:

  • 25 % jeho priemerného zárobku,

  • 35 % jeho priemerného zárobku, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce.

Pokiaľ zamestnávateľ za vykonanú prácu nadčas zamestnancovi nevyplatí prináležiacu mzdu, okrem pracovnoprávneho postihu od Inšpektorátu prácu mu hrozí taktiež sankcia trestnoprávna, v zmysle § 214 Trestného zákona za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného.

Nárok za mzdové zvýhodnenie stráca zamestnanec v prípade, ak sa dohodne so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna za vykonanú prácu nadčas v rovnakom rozsahu.

Zamestnanec, ktorý už má v dohodnutej výške mzdy zohľadnenú prácu nadčas, nemá nárok na príplatky za prácu nadčas a ani možnosť čerpania náhradného voľna za takúto prácu. Okruh takýchto zamestnancov je vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce:

  • vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu,

  • vedúcim zamestnanec, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca,

  • zamestnanec, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení.

Kategórie
Témy

Odopretie povinnosti vykonania mimoriadnej vojenskej služby

Odopretie povinnosti vykonania mimoriadnej vojenskej služby vyplýva z Ústavy SR, ktorá odkazuje na zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V zmysle vyššie uvedeného mimoriadnou službou sa rozumie vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie povinný vykonať vojak mimoriadnej služby. Vojakom mimoriadnej služby sa rozumie:

  • profesionálny vojak,
  • vojak v zálohe povolaný na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl,
  • vojak v zálohe povolaný na výkon mimoriadnej služby,
  • registrovaný občan, ktorý bol v čase vojny alebo vojnového stavu odvedený a povolaný na výkon mimoriadnej služby po prezentácii v ozbrojených silách,
  • vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy.

Krízovou situáciou v zmysle zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu sa rozumie obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.

Na Slovensku sa uplatňuje branná povinnosť, ktorou je povinnosť podrobenia sa odvodu a povinnosť vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

Vznik brannej povinnosti:

  • Branná povinnosť vzniká občanovi – mužovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
  • Občanovi – mužovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine a prihlásil sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa prihlásenia sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike.
  • Občanovi – mužovi, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa nadobudnutia tohto občianstva, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
  • Branná povinnosť vzniká aj občanovi alebo cudzincovi, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť.
  • Občanovi, ktorý bol prijatý do služobného pomeru profesionálneho vojaka a ktorému nevznikla branná povinnosť podľa odsekov 1 až 4, vzniká branná povinnosť odo dňa prijatia do tohto služobného pomeru.
  • Občanovi, ktorý podstúpil zmenu pohlavia na mužské po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa zmeny jeho úradnej identity, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Kto nemá záujem byť povolaný do mimoriadnej služby, pre toho existuje alternatívna služba. Tou je podľa zákonnej definície iná služba namiesto mimoriadne služby, ktorú je registrovaný občan alebo vojak v zálohe povinný vykonať v čase vojny a vojnového stavu.

Prvým a hlavným krokom smerujúcim k odopretiu výkonu mimoriadnej služby je písomné vyhlásenie registrovaného občana alebo vojaka v zálohe o odopretí výkonu mimoriadnej služby. Toto je možné podať len z dôvodu rozporu výkonu mimoriadnej služby so svedomím alebo náboženským vyznaním.

Podanie vyhlásenia je obmedzené aj z časového hľadiska. Toto je možné podať len v roku, v ktorom vznikla branná povinnosť, alebo v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti podľa osobitného predpisu. V prípade, že takéto vyhlásenie bolo urobené po uvedenej lehote a v období krízovej situácie, tak sa naň neprihliada.

Povinné náležitosti vyhlásenia:

  • meno a priezvisko,
  • dátum a miesto narodenia,
  • rodné číslo,
  • adresa trvalého a prechodného pobytu,
  • povolanie,
  • dôvod odopretia výkonu mimoriadnej služby.

Vyhlásenie musí podať občan na príslušnom okresnom úrade podľa miesta trvalého pobytu písomným podaním alebo môže vyhlásenie podpísať priamo pred zamestnancom úradu.

Toto vyhlásenie je možné spraviť len raz, po späťvzatí vyhlásenia sa na opätovne podané vyhlásenie už neprihliada.

Okresný úrad môže rozhodnúť o nezaradení občana, ktorý podal predmetné vyhlásenie. Občan sa môže proti takémuto rozhodnutiu odvolať.

Vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby nemôže podať profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka a vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh.

Povolanie na alternatívnu službu znamená priradenie na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý plní úlohy v oblasti:

  • zabezpečenia obrany štátu, poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach, ak je ohrozený život a zdravie fyzických osôb a majetok právnických osôb alebo fyzických osôb,
  • poskytovania zdravotnej starostlivosti,
  • poskytovania sociálnej pomoci,
  • civilnej ochrany obyvateľstva,
  • opatrení hospodárskej mobilizácie,
  • poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Kňazov, diakonov registrovaných cirkví a náboženských spoločností, absolventov bohosloveckých fakúlt a na ich úroveň postavených seminárov a vzdelávacích inštitúcií okresný úrad v sídle kraja môže povolať na výkon alternatívnej služby do organizácií registrovaných cirkví a náboženských spoločností v oblasti ich pôsobenia alebo k zamestnávateľovi na plnenie vyššie uvedených úloh.