Kategória: Témy

Kategórie
Témy

Ako vytvoriť všeobecné obchodné podmienky pre e-shop

Každý e-shop musí mať vytvorené vlastné obchodné podmienky. V opačnom prípade za nesplnenie tejto podmienky hrozí pokuta. Prostredníctvom predaja tovaru, či služby na internete predajca uzatvára so zákazníkom zmluvu uzatvorenú na diaľku a obchodné podmienky, s ktorými zákazník prejaví svoj súhlas, sú vstupnou bránou do spoločného obchodu a dojednaniami kúpnej zmluvy.

Obsah všeobecných obchodných podmienok

Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov vo svojich ustanoveniach uvádza, aké informácie musí dostať zákazník ešte pred odoslaním objednávky:

1/ hlavné vlastnosti tovaru alebo charakter služby – popis týchto vlastností závisí od konkrétneho predávaného tovaru, či služby.

2/ údaje predávajúceho – obchodné meno, sídlo, resp. miesto podnikania, telefónne číslo, IČO, označenie registra a číslo zápisu, e-mailová adresa, DIČ, názov a adresa dozorného orgánu. Taktiež adresa, na ktorej si zákazník môže uplatniť reklamáciu, podať sťažnosť alebo iný podnet, ak sa táto líši od jeho sídla.

3/ celková cenu tovaru alebo služby vrátane DPH

4/ náklady na dopravu, dodanie, poštovné, iné náklady a poplatky

5/ cena za použitie prostriedkov diaľkovej komunikácie

6/ platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu dodania, informáciu o vybavovaní reklamácií a sťažností – taktiež aj informácia o dostupnosti tovaru a o lehote jeho dodania, či je tovar skladom atď.

7/ informácia o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu – podľa zákona musí predajca zákazníkovi okrem tejto informácie zároveň poskytnúť formulár na odstúpenie od zmluvy.

8/ informácia o znášaní nákladov na vrátenie tovaru predávajúcemu pri odstúpení od zmluvy

9/ informácia o prípadnej povinnosti spotrebiteľa uhradiť predávajúcemu cenu za poskytnuté plnenie – iba v prípade, ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy po tom, čo na ňu udelil vyslovený súhlas.

10/ informácia o tom, kedy spotrebiteľ nemôže odstúpiť od zmluvy

11/ informácia o tom, že je predávajúci zodpovedný za vady tovaru alebo služby – predávajúci zodpovedá za vady tovaru alebo služby vrámci záručnej doby, ktorá sa vzťahuje na daný tovar alebo službu.

12/ informácia o prísnejších podmienkach záruky – vzťahuje sa na tovar, ktorého záruka je podmienená napríklad určitým spôsobom používania.

13/ informácia o existencii príslušných kódexov správania

14/ informácia o dĺžke trvania zmluvy

15/ informácia o minimálnej dĺžke trvania záväzkov spotrebiteľa

16/ informácia o povinnosti zaplatiť preddavok – iba ak to vyplýva zo zmluvy, je potrebné o tejto skutočnosti informovať dopredu.

17/ informácia o funkčnosti vrátane použiteľných technických ochranných opatrení na zabezpečenie obsahu a o kompatibilite elektronického obsahu s hardvérom a softvérom – iba tovar s elektronickým obsahom.

18/ informácia o možnosti a podmienkach riešenia sporu prostredníctvom alternatívneho riešenia sporov – potrebné uviesť odkaz na platformu alternatívneho riešenia spotrebiteľského sporu, prostredníctvom ktorej môže spotrebiteľ podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu.

19/ informácia pre zákazníka o tom, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť cenu. Najvhodnejším spôsobom je uviesť to pri konečnom tlačidle objednávky v košíku ako: „Odoslať objednávku s povinnosťou platby“. Podľa zákona, ak by ste si túto povinnosť nesplnili, zákazník nie je povinný za tovar, či službu zaplatiť.

20/ informovať zákazníka o osobných údajoch, ktoré sa budú spracovávať.

Kam umiestniť Všeobecné obchodné podmienky

Zákon síce nepredpisuje miesto, kde musí byť umiestnený odkaz na všeobecné obchodné podmienky, avšak najlepšie je ich umiestniť pri vyššie uvádzanom tlačítku s názvom „Potvrdiť objednávku s povinnosťou platby“.

Pri objednávaní tovaru musí kupujúci „súhlasiť“ so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Reklamačným poriadkom a Ochranou osobných údajov, t.j. pokiaľ neodklikne checkbox, ktorým vyjadruje svoj súhlas s vyššie uvedeným, nemôže byť jeho objednávka úspešná (checkbox nesmie byť predkliknutý!). Text by sa mal nachádzať pri potvrdení objednávky, približne v takomto znení:

„Oboznámil som sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami (link na ich znenie), Reklamačným poriadkom (link na ich znenie) a Ochranou osobných údajov (link na ich znenie), porozumel som ich obsahu a v celom rozsahu s nimi súhlasím.“

Vlastné zmluvné dojednania

V obchodných podmienkach je možné upraviť akékoľvek vlastné zmluvné dojednania. Podmienkou však je, aby tieto neodporovali zákonu, resp. ho neobchádzali. V praxi sa často stáva, že predávajúci sa dojednaniami v obchodných podmienkach snaží chrániť svoje záujmy, avšak ako bolo uvedené, je dôležité, aby tieto neodporovali zákonu. Ak je teda v zákone určená lehota, túto nemožno skrátiť, možno ju však predĺžiť. Takisto si predávajúci v rámci obchodných podmienok nemôže svojvoľne upraviť dojednanie, ktoré by bolo v rozpore so zákonným znením. Ako príklad, kedy by predávajúci konal v rozpore so zákonom, možno uviesť snahu predávajúceho vopred sa vyviniť zo zodpovednosti za vady, ktoré by sa v budúcnosti mohli prejaviť, a za ktoré naopak v zmysle zákona zodpovedá.

Kto môže vytvoriť všeobecné obchodné podmienky

Všeobecné obchodné podmienky si samozrejme môžete vytvoriť aj sami. Nakoľko je však zosúladenie obchodných podmienok so zákonom pomerne zložité a závislé od konkrétnej činnosti konkrétneho podnikateľa, je vhodné sa za tým účelom obrátiť na odborníka.

Kto kontroluje súlad obchodných podmienok so zákonom a aké sankcie hrozia v prípade zistených porušení

Kontrolu nad poskytovaním všetkých zákonných informácií predávajúcim spotrebiteľovi prostredníctvom všeobecných obchodných podmienok vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia. Táto v prípade zistenia pochybenia udeľuje pokuty.

Výšku pokuty nemožno vopred vyčísliť, nakoľko je závislá od konkrétneho prípadu a zisteného porušenia.

Zákon stanovuje, čo musia všeobecné obchodné podmienky obsahovať (§ 3 zákona č. 102/2014 Z.z.). Absencia niektorej z podmienok znamená uloženie pokuty. Netreba zabúdať na nové povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o alternatívnom riešení sporov, na základe ktorého musí e-shop povinne spolupracovať pri zmierlivom riešení sporu.

Pozor na likvidačné pokuty

Obchodné podmienky pre e-shop by mali byť naformulované a umiestnené správne. Ukladaná pokuta sa v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. môže vyšplhať až do výšky 33.000,- EUR a pri porušení povinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa do 66.400,- EUR. Na vypracovaní dobrých obchodných podmienok a ich súlade s právnym poriadkom si preto treba dať záležať.

Kategórie
Témy

Dokumentácia pre prevádzkovanie e-shopu

Aké dokumenty pre e-shop?

Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho upravuje dokumentáciu potrebnú pre prevádzkovanie e-shopu. Tento zákon bližšie špecifikuje, aké informačné povinnosti má predávajúci pri prevádzkovaní e-shopu a teda pri elektronickom obchode.

Zákon ako taký nehovorí o tom, aké dokumenty musí mať prevádzkovať na stránke e-shopu, ale hovorí len o tom, aké informácie musí prevádzkovateľ e-shopu svojmu zákazníkovi poskytnúť a teda uviesť na svojom webe.

Základné dokumenty pre prevádzkovanie e-shopu:

1) Všeobecné informácie ohľadne e-shopu, ktoré informujú zákazníka o predaju tovaru a služby. Mali by tu byť uvedené informácie o podmienkach dodania, cene, identifikačné údaje predávajúceho, informácie o štátnych orgánoch, ktoré vykonávajú dozor alebo dohľad. Tieto informácie by mali byť uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach.

2) Informácie ohľadne postupu v prípade vadného tovaru, teda ako v takomto prípade postupovať. Ide o prípady, keď je potrebné tovar reklamovať. Tieto informácie by mali byť obsiahnuté v Reklamačnom poriadku.

Okrem samotného reklamačného poriadku musí byť sprístupnené aj formulár, ktorým sa zákazníkovi dáva možnosť uplatniť si zodpovednosti za vady tovaru. Tento sa nazýva Reklamačný protokol. Taktiež je potrebný aj aj protokol na zaznamenanie spôsobu vybavenia reklamácie – Protokol o vybavení reklamácie. Tento sa nesprístupňuje na stránke vopred, ale zasiela sa zákazníkovi až v čase vybavenia reklamácie.

3) Dokumenty týkajúce sa ochrany osobných údajov zákazníka. V zmysle nariadenia GDPR musí byť zákazník informovaný o tom, ako sa narába s jeho osobnými údajmi a komu sú poskytované, kontakt na spracovateľa osobných údajov, poučenie zákazníka o tom čo sú to cookies a čo je ich funkcia. Tieto informácie je možné zakomponovať do jednotného dokumentu s názvom Ochrana osobných údajov.

4) Taktiež je potrebný súhlas zákazníka s používaním cookies,, ktorý je možné zakomponovať do spodného banneru, tzv. Cookies banner.

5) Jedným z hlavných dôvodov, prečo si ľudia vyberajú kúpu prostredníctvom internetu je dôvod, že v takomto prípade má človek nárok na odstúpenie od zmluvy, teda vrátenie tovaru predávajúcemu a vrátenie peňazí kupujúcemu, a to bez uvedenia dôvodu. O tomto je potrebné zákazníka poučiť. Na tento účel zákazníkovi treba poskytnúť Formulár pre odstúpenie od zmluvy.

Kam umiestniť informácie o e-shope?

Zákon č. 102/2014 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho neuvádza, kam umiestniť tieto informácie, zvyklosťou ale je ich umiestniť tak, aby ich zákazník našiel čo najjednoduchšie.

Odkazy na Všeobecné obchodné podmienky, Reklamačný poriadok a Poučenie o ochrane osobných údajov by mali byť zákazníkom prístupné na domovskej stránke. V prípade Reklamačného protokolu a Formulára k odstúpeniu od zmluvy by malo byť ich umiestnenie na rovnakom mieste ako odkazy na Všeobecné obchodné podmienky, Reklamačný poriadok a Poučenie o ochrane osobných údajov.

Zhrnutie: Aké dokumenty teda mať na svojom e-shope?

1) Všeobecné obchodné podmienky

2) Reklamačný poriadok

3) Poučenie o ochrane osobných údajov

4) Protokol o prijatí reklamácie

5) Formulár k odstúpeniu od zmluvy

6) Banner, ktorým zákazník vyjadrí svoj súhlas s používaním cookies

Viac k vytvoreniu všeobecných obchodných podmienok pre e-shop TU!

Kategórie
Témy

Prepis auta zo zahraničia

Postup pri kúpe auta v zahraničí a jeho prihlásení

1) Odhlásenie auta v pôvodnej krajine

V prípade kúpy auta v zahraničí má pôvodný majiteľ povinnosť najskôr odhlásiť predávané vozidlo v krajine, kde je prihlásené. Toto sa vyznačí v dokladoch vozidla a súčasne sú vydané vývozné značky.

2) Uznanie typového schválenia dovezeného auta

Následne je potrebné podať žiadosť, a to buď Žiadosť o typové schválenie dovezeného vozidla alebo Žiadosť o uznanie typového schválenia dovezeného vozidla. Ak príslušný okresný úrad zistí, že predmetné auto nemá typové schválenie ES, tak sám úrad prekvalifikuje žiadosť na žiadosť o uznanie schválenia jednotlivo dovezeného vozidla.

V prípade áut dovezených z členských štátov Európskej únie a ak boli tieto boli zaregistrované v inom členskom štáte sa typové schválenie preukazuje osvedčením o evidencii zo štátu dovozu a výrobným štítkom, na ktorom je uvedená značka typového schválenia ES. V prípade nových áut sa typové schválenie ES preukazuje osvedčením o zhode COC a výrobným štítkom.

Žiadosť o uznanie typového schválenia ES sa podáva na Okresnom úrade – Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby, ktorá bude novým vlastníkom vozidla.

Doklady potrebné na predloženie spolu so žiadosťou o uznanie typového schválenia:

– osvedčenie o evidencii;

– doklad o vyradení vozidla z evidencie vozidiel v členskom štáte – len ak záznam o vyradení nie je uvedený v osvedčení o evidencii;

– odborný posudok o kontrole originality (KO) vozidla s výsledkom hodnotenia = spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, nie starší ako 15 dní (originál odborného posudku o kontrole originality vozidla a kontrolná nálepka);

– protokol o technickej kontrole (TK) vozidla – originál;

– protokol o emisnej kontrole (EK), s výsledkom hodnotenia – originál;

– potvrdenie o zaplatení poplatku za spracovanie odpadu za dovezené vozidlo;

– kolky;

– na uplatnenie zásady rýchlosti konania možno doložiť k žiadosti fotografie auta, výrobného štítku, VIN a podobne.

Typové schválenie ES sa preukazuje, u ojazdených vozidiel, osvedčením o evidencii zo štátu dovozu a výrobným štítkom, na ktorom je uvedená značka typového schválenia ES.

Všetky doklady musia byť v slovenskom alebo českom jazyku, v opačnom prípade sa vyžaduje ich úradný preklad.

Úrad je oprávnený vyžadovať aj privezenie vozidla na obhliadku na skontrolovanie údajov v predložených listinách.

Po predložení žiadosti, všetkých dokladov a dokumentov, úrad tieto posúdi a ak nenájde nesúlad alebo nezrovnalosť, nepochybuje o pravosti predložených dokumentov a podobne, uzná typové schválenie ES.

3) Prihlásenie auta dovezeného zo zahraničia do evidencie

Je potrebné predložiť žiadosť o prihlásenie auta do evidencie. Žiadosť na prihlásenie auta sa podáva na príslušnom Okresnom úrade – Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby, ktorá je novým vlastníkom auta.

Doklady potrebné na predloženie pri prihlásení auta spolu s vyplnenou žiadosťou o zapísanie vozidla do evidencie:

– osvedčenie o evidencii, časť II;

– rozhodnutie o schválení technickej spôsobilosti vozidla alebo uznaní jeho typového schválenia ES;

– potvrdenie o zaplatení poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP);

– plnomocenstvo – v prípade nechania sa zastupovať;

– ak je vlastníkom firma alebo živnostník – originál výpisu z obchodného alebo živnostenského registra;

– osvedčenie o zhode vozidla COC vydané výrobcom vozidla – ak sa jedná o nové vozidlo, ktoré má udelené typové schválenie ES (novým vozidlom je také, ktoré bolo v evidencii iného štátu max. 6 mesiacov, alebo ktoré má najazdené menej ako 6000 km);

– uhradenie správneho poplatku v aktuálnej výške podľa zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch.

V prípade ak ide o nové auto dovezené z iného členského štátu Európskej únie, je potrebné predložiť aj potvrdenie vydané daňovým úradom o zaplatení dane z pridanej hodnoty v SR. Toto potvrdenie nie je potrebné ak vlastník vozidla predloží osvedčenie o registrácii pre DPH a potvrdenie daňového úradu o tom, že informoval daňový úrad o nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu Európskej únie.

Na všetky tieto kroky je možné splnomocniť tretiu osobu v prípade ak to vyžadujú osobné okolnosti. Stačí na to využiť splnomocnenie na prepis auta.

Kategórie
Témy

Ako získať lacno nehnuteľnosť cez dobrovoľnú dražbu

Dražba nehnuteľností v praxi prebieha hlavne podľa Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Ide o verejné konanie, ktorého sa môže zúčastniť ktokoľvek. Takúto dražbu nehnuteľnosti iniciuje navrhovateľ a jej cieľom je prechod vlastníckeho práva z jednej osoby na inú. Na dražbe nehnuteľnosti je ustanovený licitátor, ktorý vyzýva osoby na podávanie ponúk. Príklepom licitátora nehnuteľnosť získa osoba, ktorá urobila najvyššiu cenovú ponuku, teda ide o vydražiteľa nehnuteľnosti.

Ešte pred samotným konaním dražby je potrebné zložiť dražobnú zábezpeku, teda sumu, ktorá oprávňuje sa samotnej dražby zúčastniť. Je to takpovediac ubezpečenie, že účastník dražby disponuje finančnými prostriedkami, resp. to myslí so zúčastnením sa dražby naozaj vážne. Výška dražobnej zábezpeky záleží od hodnoty nehnuteľnosti, v priemere pri napríklad bytoch ide o sumy od 5.000,- až 15.000,- EUR. Dražobná zábezpeka môže byť maximálne do výšky 30 % z ceny nehnuteľnosti. Následne po dražbe má vydražiteľ 15 dní na doplatenie rozdielu do celkovej ceny. Ak by tak neučinil, táto zábezpeka mu prepadne a bude následne použitá na náklady spojené s dražbou ako aj na tie, ktoré budú súvisieť s opakovanou dražbou. Inak sa dražobná zábezpeka vracia osobám zúčastneným na dražbe, ktorí boli vo veci vydraženia nehnuteľnosti neúspešní.

Navrhovateľom dražby je vlastník nehnuteľnosti, osoba vykonávajúca záložné právo (napr. bytové družstvá, banky), alebo iné osoby, ktoré sú oprávnené podľa osobitného zákona.

Ako sa môže osoba dozvedieť o konaní dobrovoľnej dražby? V úvode je potrebné osloviť dražobníka predmetnej nehnuteľnosti. Zoznamy dražobníkov ako aj všetkých dražieb je možné nájsť v notárskom centrálnom registri na stránke notar.sk a v obchodnom vestníku, prípadne na úradnej tabuli obce, kde sa nachádza predmet dražby. Oznámenie o konaní dražby musí dražobník zverejniť v registri dražieb minimálne 15 dní pred konaním dražby. V prípade, že je predmetom dražby byt, dom, alebo iná nehnuteľnosť, podnik, alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne výšku sumy 16.550,- EUR, dražobník je povinný oznámenie dražby uverejniť po dobu najmenej 30 dní pred začiatkom konania dražby.

Zúčastniť sa dobrovoľnej dražby môže len osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimkou sú maloletí alebo osoby, ktoré boli zbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ku ktorej už spoluvlastnícky podiel majú a zároveň musia byť zastúpené zákonným zástupcom alebo opatrovníkom. Oprávnený dražiť je každý účastník dražby, ktorý nie je vylúčený podľa Zákona o dobrovoľných dražbách a splnil si povinnosť zložiť dražobnú zábezpeku. Účastníkom dražby môže byť taktiež aj štát.

Priestory určené pre konanie dražby sa musia sprístupniť účastníkom dražby najmenej 30 minút a pre verejnosť najmenej 10 minút pred konaním dražby. Treba si dať pozor na dochvíľnosť, nakoľko dražobník je nekompromisný. Následne dochádza k otvoreniu dražby, ktorá sa otvára tzv. vyvolaním. Vyvolanie dražby predstavuje oboznámenie s predmetom dražby, právami a záväzkami viaznucimi na predmete dražby, s cenou, ako aj s výškou najnižšieho podania a najnižšieho prihodenia.

Dražba prebieha až dovtedy, pokiaľ účastníci dražby robia vyššie podania. Ak po poslednom najvyššom podaní nenasleduje žiadne ďalšie podanie, licitátor vyzve na dvakrát na ďalšie podanie. Ak napriek tomu nenastane žiadne nové podanie zo strany účastníkov dražby, licitátor ešte raz oznámi posledné podanie a po tretej výzve vykoná tzv. príklep licitátora. Udelením príklepu sa účastník dražby, ktorý urobil posledné, a teda najvyššie platné podanie, stáva majiteľom nehnuteľnosti. Podanie je pre účastníka dražby záväzné a udelením príklepu licitátora dražba končí. Vydražiteľ nadobudne vlastnícke právo príklepom licitátora len za predpokladu, ak v určenej lehote zaplatil cenu dosiahnutú vydražením.

V prípade neúspešnej dražby, ku ktorej dochádza vtedy, ak sa nepodarilo urobiť ani najnižšie podanie, sa pristupuje k opakovanej dražbe.

Taktiež môže dôjsť k zmareniu dražby. O zmarení dražby sa hovorí vtedy, ak vydražiteľ v lehote nezaplatil cenu za vydražený predmet dražby. Neplatná je dražba zas vtedy, ak nebol dodržaný zákonný postup dražby. V týchto prípadoch je možné opakovať vykonanie dražby.

Na čo si dať pozor pri dobrovoľnej dražbe? Jednoznačne na krátku lehotu určenú na doplatenie celkovej kúpnej ceny za vydražený predmet dražby. Môže byť totiž obtiažne vybaviť si hypotéku počas tak krátkej doby a preto je potrebné mať voľné finančné prostriedky. Ďalším problémom môže byť aj neochota predchádzajúcich vlastníkov opustiť vydraženú nehnuteľnosť, čo sa následne musí riešiť podaním návrhu na vypratanie nehnuteľnosti na súd. Pravdepodobne najväčšie riziko pre vydražiteľa nehnuteľnosti predstavuje 3-mesačná lehota odo dňa konania dražby, kedy môže pôvodný vlastník, rovnako aj účastník dražby napadnúť dražbu na súde.

Kategórie
Témy

Ako neplatiť daň z predaja nehnuteľnosti

Niekedy pri predaji nehnuteľnosti môže byť rozhodujúci aj jeden deň, ktorý rozhodne o tom, či je osoba povinná platiť daň z nehnuteľnosti. Podmienky pre oslobodenie od dane z predaja nehnuteľnosti upravuje Zákon o dani z príjmov. Konkrétne ide o tieto prípady:

– Pri predaji nehnuteľnosti po uplynutí 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia (platí len pri nehnuteľnostiach, ktoré nie sú zaradené v obchodnom majetku firmy)

– Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá dedením po uplynutí 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia (platí len pri nehnuteľnostiach, ktoré nie sú zaradené v obchodnom majetku firmy)

– Pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej najneskôr do 21.12.2010 a ak predajca v nej mal trvalý pobyt minimálne 2 roky pred jej predajom (platí len pri byte alebo obytnom dome s najviac dvoma bytmi a vrátane pozemkov)

– Pri predaji nehnuteľnosti vydanej podľa osobitných predpisov (tieto predpisy sa vzťahujú na proces vydania v rámci reštitúcie)

– Pri predaji nehnuteľnosti po uplynutí 5 rokov od jej vyradenia z obchodného majetku (platí pre nehnuteľnosti ktoré boli zaradené do obchodného majetku firmy)

Nadobudnutie nehnuteľnosti

Pre nadobudnutie je rozhodujúci moment nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva.

Teda napríklad:

  • ak sa nehnuteľnosť získala kúpou, výmenou alebo darovaním nadobudnutie vzniká vkladom do katastra nehnuteľnosti,
  • ak sa nehnuteľnosť získala dedením nadobudnutie vzniká smrťou poručiteľa,
  • ak sa nehnuteľnosť získala reštitúciou alebo iným rozhodnutím štátneho orgánu nadobudnutie vzniká dňom rozhodnutia, resp. dňom právoplatnosti rozhodnutia ak dátum nebol určený samotným rozhodnutím.

Daň z predaja nehnuteľnosti

Základným spôsobom ako sa vyhnúť plateniu dani z predaja nehnuteľnosti, je počkať 5 rokov, teda počas tejto doby nehnuteľnosť držať a nescudzovať. Ak to nie je možné, vyhnúť sa plateniu dani alebo ju aspoň znížiť je možné využitím nasledujúcich možností:

  • Výdavkom pri predaji kúpenej nehnuteľnosti je zaplatená kúpna cena
  • Výdavkom pri predaji zdedenej nehnuteľnosti je cena zistená v čase jej nadobudnutia
  • Pri predaji darovanej nehnuteľnosti sa prihliada na skutočnosť, či by bol alebo nebol príjem z predaja v čase darovania oslobodený od dane z príjmu:
  1. Ak áno, tak je výdavkom cena zistená v čase darovania (znalecký posudok)
  2. Ak nie, tak je výdavkom obstarávacia cena, za ktorú darca túto nehnuteľnosť nadobudol
  • Pri predaji nehnuteľnosti možno uplatniť preukázateľné výdavky na technické zhodnotenie alebo údržbu nehnuteľnosti
  • Pri predaji nehnuteľnosti možno uplatniť výdavky súvisiace s jej predajom (právne služby, poradenstvo)
  • Pri predaji nehnuteľnosti možno uplatniť náklady na jej obstaranie alebo výrobu (stavba domu vo vlastnej réžii)

Ak je nehnuteľnosť kúpená na hypotéku, pri predaji je možné uplatniť výdavky z úrokov na úver od banky, resp. sporiteľne a taktiež je možné zahrnúť aj iné výdavky spojené s ukončením úverovej zmluvy, vedením účtu a pod.

V prípade, ak je nehnuteľnosť vlastnená manželmi:

  • Príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá nie je zahrnutá v obchodnom majetku a ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa zahŕňa do základu dane u oboch manželov v rovnakom pomere. Existuje však aj možnosť dohody v inom pomere. V rovnakom pomere sa potom zahŕňajú aj výdavky.
  • Príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá je zhrnutá v obchodnom majetku a ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a slúži na dosiahnutie a udržanie príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti sa rozdelí medzi oboch manželov v pomere, v akom ju manželia na túto činnosť využívali. V rovnakom pomere sa potom zahŕňajú aj výdavky.
  • Príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve sa započítava podľa jednotlivých pomerov. V rovnakom pomere sa započítavajú aj výdavky.
Kategórie
Témy

Osobný bankrot – Oddlženie

Čoraz viac ľudí využíva inštitút osobného bankrotu ako spôsobu zbavenia sa dlhov. Ľudia ho využívajú pre prílišné zadlženie a neschopnosť splácať svoje záväzky, napríklad aj v prípade výpadku príjmu.

Hlavné dôvody, pre ktoré sa človek dostane do pozície, kedy nedokáže splácať svoje záväzky, sú nasledujúce:

– príliš veľké zadlženie sa
– žiadna finančná rezerva
– dlhodobý výpadok príjmu

Osobný bankrot je určený pre fyzické osoby – nepodnikateľov aj podnikateľov, nie pre právnické. Taktiež nezáleží, či ide o jednotlivca alebo manželov.

Osobný bankrot je možné vyhlásiť len raz za 10 rokov. Podmienkou je poctivý zámer, teda nesmie ísť o špekulatívne konanie zo strany dlžníka, čo sa nesmie preukázať.

Najdôležitejšie je preukázať, že človek nie je schopný ani pri maximálnej snahe uhrádzať svoje dlhy a tie narastajú. Voči žiadateľovi o osobný bankrot musí byť taktiež vedené aspoň jedno exekučné konanie a minimálne jeden dlh musí byť po splatnosti 180 dní.

V prípade splnenia všetkých podmienok je počiatočným krokom návrh na osobný bankrot, ktorý sa podáva na okresný súd, ktorý je miestne príslušný podľa bydliska dlžníka. Dlžník musí byť zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorého určilo Centrum právnej pomoci.

Spolu s návrhom sa platia aj poplatky, konkrétne vo výške 500 €, ktoré sú určené ako preddavok na úhradu odmeny a výdavkov správcu. Ak dlžník túto sumu nemá k dispozícii, môže požiadať o pôžičku Centrum právnej pomoci. Pôžičku musí do 3 rokov splatiť. Po prijatí návrhu súd do 15 dní vyhlási konkurz a priamo v uznesení vyhlási, že dlžníka zbavuje dlhov, pričom konkrétne dlhy menovite uvedie. Po vyhlásení konkurzu dlžník stráca právo narábať so svojím majetkom, toto právo prechádza na správcu osobného bankrotu. V prípade manželstva zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a majetok prechádza do konkurznej podstaty. Správca následne určí hodnotu majetku dlžníka, speňaží ho a čiastočne uspokojí veriteľov, ktorí sa do konkurzu prihlásili.

Osobný bankrot tvoria dva procesy – konkurz a oddlženie. Podmienkou konkurzu je dlžoba vyššia ako je celkový majetok a nezamestnanosť dlžníka. V rámci konkurzu sa majetok dlžníka predá a zo získaných financií sa uspokojí časť nárokov veriteľov. Do predaja nespadá majetok v hodnote 10 000 EUR – ide o inštitút nepostihnuteľnosti obydlia. Táto suma dlžníkovi zaručuje zabezpečenie bývania. Vypláca sa počas nasledujúcich 3 rokov v sume 250 EUR mesačne.

Ak sa dlžník rozhodne pre splátkový kalendár, je mu poskytnutá ochrana pred veriteľmi a správca vyhotoví splátkový kalendár. Uspokojenie veriteľov musí byť rovné a vyššie ako 30 % z hodnoty ich pohľadávky a zároveň musí byť o 10 % vyššie ako by získali v prípade konkurzu. Splátkový kalendár je vhodným riešením, ak je hodnota majetku dlžníka vyššia ako sú jeho dlhy, má zamestnanie a dokáže v súlade so splátkovým kalendárom splácať svoje dlhy po dobu 5 rokov.

Existujú však dlhy, ktorých sa ani po osobnom bankrote dlžník nezbaví. Sem patria:
– dlh z vyživovacej povinnosti na dieťa
– pohľadávka zabezpečená nehnuteľnosťou, napríklad hypotéka
– pohľadávka za spôsobené škody
– pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,
– peňažný trest podľa Trestného konania,
– nepeňažné pohľadávky,
– pohľadávka z pôžičky poskytnutej Centrom právnej pomoci.

Stále však existuje možnosť zrušenia oddlženia a to aj v prípade, že bola osoba právoplatne oddlžená – jedná sa o nepoctivý zámer dlžníka, ktorý môže namietať ktorýkoľvek veriteľ a to až do 6 rokov od osobného bankrotu. Domáhať sa možno tak na súde. Súd potom rozhodne, či sa napr. dlžník nechcel úmyselne zbaviť svojich dlhov cez bankrot zo špekulatívnych úmyslov. Príkladom nepoctivého zámeru je napríklad zatajovanie majetku alebo úmyselné navodenie stavu platobnej neschopnosti. Zároveň platí, že ak dlžník získa v danej lehote väčší finančný dar, zdedí majetok, prípadne vyhrá v lotérii, mal by veriteľom dobrovoľne poskytnúť aspoň polovičnú hodnotu z týchto zdrojov príjmu, inak sa na jeho konanie môže nazerať ako na nepoctivé.

Kategórie
Témy

Mlčanlivosť zamestnanca o mzde

Novelou Zákonníka práce sa zaviedol zákaz ukladania povinnosti zamestnancovi zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach, vrátane mzdových podmienok a podmienok zamestnávania. Tento zákaz platí pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na odvetvie, v ktorom pracujú, či už ide o súkromný alebo verejný sektor.

Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, sú neplatné. To znamená, že ak zamestnávateľ vložil do pracovnej zmluvy klauzulu o mlčanlivosti v tejto súvislosti, zamestnanec nie je povinný ju dodržiavať a takáto dohoda nemá žiadne právne účinky.

Takisto platí, že nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný, diskriminovaný ani nijak postihovaný za to, že zverejňuje informácie o svojich pracovných a mzdových podmienkach. Toto opatrenie posilňuje transparentnosť a zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami, pričom im umožňuje otvorene diskutovať o svojich pracovných podmienkach bez obáv z odvetných opatrení zo strany zamestnávateľa.

Z tohto vyplýva, že zamestnávatelia nemajú žiadnu právnu možnosť vynucovať si od zamestnanca zachovávanie mlčanlivosti o jeho pracovných podmienkach. Akékoľvek dojednania alebo dodatky k pracovným zmluvám, ktoré hovoria o mlčanlivosti v tejto oblasti, sú neplatné a nevymožiteľné.

Ak sa zamestnávateľ napriek tomu rozhodne obmedzovať zamestnanca v jeho právach, zamestnanec môže podať oficiálnu sťažnosť. Prvým krokom je podanie sťažnosti priamo zamestnávateľovi, ktorý je povinný na ňu reagovať bez zbytočného odkladu, vykonať nápravu a upustiť od takého konania. Ak zamestnávateľ sťažnosť ignoruje alebo odmietne vykonať nápravu, zamestnanec sa môže obrátiť na príslušný Inšpektorát práce.

Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že zamestnávateľ porušuje jeho práva, sa môže obrátiť na súd a domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. V prípade súdneho sporu môže zamestnanec požiadať aj o odškodnenie, ak v dôsledku konania zamestnávateľa utrpel finančnú alebo inú ujmu.

Ak Inšpektorát práce počas kontroly zistí porušenie tohto zákazu, hrozí zamestnávateľovi pokuta až do výšky 100 000 EUR. Sankcie sa môžu zvyšovať v závislosti od závažnosti porušenia a opakovaného porušovania práv zamestnancov.

Pre zamestnancov je dôležité vedieť, že ich právo informovať o svojich pracovných podmienkach je plne chránené zákonom a akékoľvek obmedzenia zo strany zamestnávateľa sú nelegálne. Tento zákon je súčasťou širšieho úsilia o zvýšenie transparentnosti a férovosti na pracoviskách, čím sa posilňuje postavenie zamestnancov a podporuje rovnosť v odmeňovaní a pracovných podmienkach.

Kategórie
Témy

Zrušenie trvalého pobytu inej osobe

Ako zrušiť trvalý pobyt cudzej osobe?

Často sa stáva, že pôvodný vlastník nehnuteľnosti po jej predaji a následnom presťahovaní sa zabudne odhlásiť svoj trvalý pobyt na svojej pôvodnej adrese a novému vlastníkovi aj po dlhšom čase prichádza do poštovej schránky pošta určená pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti.

Štátne úrady neskúmajú zmenu adresy u občana, ten by si mal zmenu trvalého pobytu totiž ohlásiť sám. Ohlasovanie zmeny trvalého pobytu na všetkých miestach, kde je to potrebné, je ale relatívne časovo náročné, a preto túto svoju povinnosť veľa ľudí zanedbá.

Ako teda zrušiť trvalý pobyt napríklad pôvodnému vlastníkovi? Podľa zákona o hlásení pobytu občanov ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo.

Existujú však výnimky, kedy je nie možné zrušiť trvalý pobyt tretej osobe. Návrh na zrušenie trvalého pobytu nie je možné podať voči vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy alebo jej časti, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka budovy alebo jej časti.

Nájomcovi budovy alebo jej časti nie je možné zrušiť trvalý pobyt v prípade, ak nájom trvá. Návrh na zrušenie trvalého pobytu nie je možné podať voči manželovi a nezaopatrenému dieťaťu vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu pri nájme na neurčitú dobu, ktorí môžu mať trvalý pobyt v budove alebo jej časti bez súhlasu vlastníka alebo spoluvlastníkov.

Z toho teda vyplýva, že osobe, ktorá už nemá žiadne užívacie právo k nehnuteľnosti možno zrušiť trvalý pobyt.

V praxi sa často stávalo, že pracovník na úrade odmietol zrušiť trvalý pobyt predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľnosti s tým, že si ho musí odhlásiť sám. Toto ale nie je pravda a korektný postup zo strany úradu.

V prípade, že pôvodnému vlastníkovi je takto zrušený trvalý pobyt, stáva sa z právneho hľadiska bezdomovcom, pokiaľ nemá ohlásený nový trvalý pobyt. V praxi sa teda stáva jeho novým trvalým pobytom obec, na území ktorej mu bol trvalý pobyt zrušený. Táto skutočnosť býva ohlasovňou oznámená občanovi vyvesením oznámenia na úradnej tabuli v obci pobytu, a to po dobu 15 dní. V oznámení sa uvedie meno, priezvisko a dátum narodenia občana.

Kategórie
Témy

Podpora v nezamestnanosti

V prípade, keď človek príde o prácu a príjem z nej vyplývajúci, má nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia určitých podmienok. Základnou podmienkou pre získanie podpory a teda dávky v nezamestnanosti je predchádzajúce platenie poistenia v nezamestnanosti. Na Slovensku sa na rozdiel od niektorých iných krajín neskúma dôvod ukončenia pracovného pomeru.

Nárok na podporu v nezamestnanosti vzniká v prípade, ak bola osoba predtým počas posledných 4 rokov poistená v nezamestnanosti najmenej 2 roky. Jedná sa o súčet kalendárnych dní, teda dokopy minimálne 730 dní a nie je dôležité, či boli odpracované u jedného zamestnávateľa a ani či osoba pracovala na hlavný pracovný pomer, skrátený úväzok alebo dohodu o vykonaní práce. Rozhodujúce je teda, či bola osoba poistená v nezamestnanosti dostatočne dlhý čas pre získanie nároku na dávku.

Postup pre získanie dávky v nezamestnanosti je zjednodušene nasledujúci:

  1. Zaregistrovanie sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.
  2. Po cca pár týždňoch dostavenie sa na úrad práce v termín, ktorý pracovníčka úradu práce ešte pri prvej návšteve určila.
  3. Následne v prípade splnenia podmienok je osoba zaregistrovaná na úrade práce a má právo požiadať o podporu v nezamestnanosti – dávku v nezamestnanosti.
  4. Na úrade práce následne zaregistrovaná osoba obdrží tlačivo pre žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Vyplnenú žiadosť spolu s obdržaným potvrdením z úradu práce, že je táto osoba riadne registrovaná a vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, treba priniesť do Sociálnej poisťovne.
  5. Následne treba už len čakať na doručenia rozhodnutia o schválení žiadosti a teda priznaní dávky v nezamestnanosti.

Výška podpory v nezamestnanosti činí 50% z hrubej mzdy za posledné 2 roky.

Orientačný výpočet výšky dávky v nezamestnanosti TU.

Kategórie
Témy

Nárok zamestnanca na stravné lístky (2025)

Zamestnanec má pri vykonávaní práce pre svojho zamestnávateľa nárok na stravné lístky. Veľakrát sa však zamestnávatelia rôznymi spôsobmi snažia zbaviť tejto svojej zákonnej povinnosti a zabezpečenia stravy pre svojich zamestnancov, a to najmä v prípadoch zamestnancov pracujúcich za minimálnu mzdu. Zamestnanec však má nárok na stravné nielen pri zamestnaní na plný úväzok.

Od 1.1.2023 sa stravné lístky vydávajú už len ako elektronické stravné lístky, a to formou stravovacej karty. Zamestnanec má na výber medzi stravovacou kartou a finančným príspevkom ku mzde. Ak už sa zamestnanec rozhodne pre ktorúkoľvek z týchto dvoch foriem, je takým rozhodnutím viazaný nasledujúcich 12 mesiacov.

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov, ktorí u neho pracujú viac ako 4 hodiny denne.

Zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov môže zamestnávateľ nasledujúcimi spôsobmi:

  1. vo vlastnom stravovacom zariadení,
  2. v blízkom stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
  3. prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby,
  4. formou elektronických stravných lístkov (stravovacia karta),
  5. prostredníctvom finančného príspevku ku mzde.

Minimálna hodnota stravného lístka je v súčasnosti 5,85 EUR a maximálne (daňovo zvýhodnené) 7,80 EUR. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravné minimálne 55% a zvyšnú časť si hradí zamestnanec.

Podľa Zákonníka práce má nárok na stravné každý zamestnanec, ktorý pracuje denne viac ako 4 hodiny. Poskytovanie stravovania je možné dohodnúť aj v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

V prípade, že zamestnávateľ disponuje vlastnou firemnou jedálňou, zabezpečí pravdepodobne stravu v nej. V takomto prípade zamestnanec nemá nárok na stravné lístky. Rovnako si nemôže vyberať, či sa chce stravovať vo firemnej jedálni alebo chce stravné lístky. Rozhodnutie o forme poskytovania stravovania je v rukách zamestnávateľa. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja.

Existuje však možnosť, kedy zamestnanec môže odmietnuť stravovanie vo firemnej jedálni. V prípade, že zamestnanec sa nemôže v tejto jedálni stravovať zo zdravotných dôvodov doložených od lekára, napríklad strava v nej nie je vyhovujúca pre jeho zdravotný stav, má v takomto prípade nárok na príspevok od zamestnávateľa na stravovanie.

Príspevok na stravu vzniká zamestnancovi taktiež v prípade pracovnej cesty v rámci Slovenska, nie však na stravný lístok. Výška stravného v takomto prípade sa odvíja od trvania pracovnej cesty, a to nasledovne:

  • pracovná cesta v trvaní 5 až 12 hodín: 7,80 EUR,
  • pracovná cesta v trvaní 12 až 18 hodín: 11,60 EUR,
  • pracovná cesta v trvaní viac ako 18 hodín: 17,40 EUR.

V prípade zahraničnej pracovnej cesty sú náhrady nasledovné:

  • pracovná cesta v trvaní do 6 hodín: 25% zo základnej sadzby stravného,
  • pracovná cesta v trvaní 6 až 12 hodín: 50% zo základnej sadzby stravného,
  • pracovná cesta v trvaní viac ako 12 hodín: v plnej výške základnej sadzby stravného.

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách je možné si pozrieť TU.

Na otázku, či má zamestnanec nárok na stravné lístky počas sviatkov, dovoleniek alebo počas PN-ky je odpoveď síce jednoznačná, ale nepotešujúca – počas dní, keď zamestnanec nevykonáva žiadnu prácu, nemá nárok na stravné lístky.

Čo robiť, ak mi zamestnávateľ nedáva stravné lístky?

V prípade, že zamestnávateľ zamestnancovi neposkytuje stravu a rovnako ani príspevok na stravovanie, respektíve stravné lístky, zamestnanec má možnosť za účelom vymáhania svojich nárokov zo zamestnaneckého pomeru zvoliť obdobný postup ako v prípade, kedy zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu.

V prvom rade je potrebné zamestnávateľa vyzvať na vydanie stravných lístkov, respektíve v prípade odmietnutia vydania mu zaslať predžalobnú výzvu, v ktorej bude špecifikovaný nárok zamestnanca.

Zamestnanec má taktiež možnosť predmetné porušenie nároku na stravné oznámiť na príslušný inšpektorát práce, ktorý v prípade potvrdenia porušenia povinnosti zo strany zamestnávateľa, mu môže udeliť pokutu.

Bližšie ohľadne postupu zamestnanca v prípade porušenia jeho práva týkajúceho sa nároku na stravné tu: Nevyplatenie mzdy zamestnávateľom.