Kategória: Témy

Kategórie
Témy

Čo musí obsahovať pracovná zmluva

Pracovná zmluva podľa Zákonníka práce je dokumentom, ktorým sa zakladá pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Aj tento dokument má podľa zákona predpísané povinné náležitosti, ktoré musí obsahovať. Okrem nich je samozrejme možné dojednať a do pracovnej zmluvy zakomponovať aj iné dojednania.

Medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy patria:

– druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika

– miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto)

– deň nástupu do práce

– mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Do mzdových podmienok je potrebné uvádzať aj iné dojednania, ako je napríklad výplatný termín. Mzda je splatná pozadu, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Výplatný termín je najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

V pracovnej zmluve sa uvádza aj rozvrhnutie pracovnej doby. Najčastejšie ide o rozvrhnutie pracovnej doby do jedného pracovného týždňa v rozsahu 40 pracovných hodín.

Do zmluvy je taktiež potrebné zakomponovať výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

Medzi nepovinné náležitosti pracovnej zmluvy patria:

– určenie doby, na akú sa pracovná zmluva uzatvára

– skúšobná doba

– vznik pracovného pomeru

– povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru.

Nepovinné náležitosti je vhodné zakomponovať do zmluvy aj z dôvodov, aby v budúcnosti nedošlo zbytočne k sporom.

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, musí sa dohodnúť písomne, inak je neplatná a nie je možné ju dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Na účely pracovnej zmluvy a samotného pracovného pomeru potrebuje o budúcom zamestnancovi zamestnávateľ vedieť niektoré osobné údaje. Medzi takéto patrí:

– meno a priezvisko, rodné priezvisko

– adresa trvalého pobytu, občianstvo

– miesto a dátum narodenia

– rodné číslo

– rodinný stav

– zdravotná poisťovňa

– číslo účtu (ak sa mzda bude vyplácať na bankový účet)

– údaje o dosiahnutom vzdelaní.

Existujú aj určité osobné údaje, ktoré zamestnávateľ o zamestnancovi vedieť nemusí. Zamestnávateľ v zmysle zákona nie je oprávnený vyžadovať od zamestnanca údaje týkajúce sa národnosti, tehotenstva, rodinných a majetkových pomerov, sexuálnej orientácie, pôvode, členstve v politických alebo odborových organizáciach, príslušenstve k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Tieto údaje sú považované za citlivé a preto by mohli viesť k diskriminácii zamestnanca.

Kategórie
Témy

Osobné údaje zamestnanca

Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady známe pod skratkou GDPR, ktoré je od 25. 5. 2018 účinné, definuje nové pojmy, zavádza nové práva pre fyzické osoby a povinnosti pre subjekty spracúvajúce osobné údaje fyzických osôb. Od konca mája 2018 sa tak na území členských štátov EÚ začal uplatňovať jednotný režim ochrany osobných údajov.

Podľa GDPR sú osobnými údajmi akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (tzv. dotknutá osoba). Osobnými údajmi sú také údaje/informácie, na základe ktorých možno fyzickú osobu identifikovať, prípadne aj také, na základe ktorých sa fyzická osoba stáva identifikovateľnou.

Medzi najzákladnejšie a najbežnejšie spracúvané osobné údaje patrí meno a priezvisko, adresa, telefónne číslo, e-mail (v tvare mena a priezviska), číslo preukazu totožnosti a iné.

Zákonník práce stanovuje, že zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace so samotnou prácou, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával. Konkrétny rozsah takýchto osobných údajov však nešpecifikuje žiadny právny predpis.

V praxi je možné tieto osobné údaje, ktoré sú spracúvané, rozdeliť do niekoľkých kategórii:

1) Identifikačné údaje – meno, priezvisko, rodné priezvisko, prezývka, titul, dátum narodenia, miesto narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo pasu alebo iného dokladu totožnosti, štátna príslušnosť, národnosť, fotografia.

2) Kontaktné údaje – adresa trvalého alebo prechodného pobytu alebo bydliska, telefónne číslo, e-mailová adresa, adresa na sociálnej sieti.

3) Prevádzkové údaje – register pracovného času, pracovná funkcia, odborný útvar, identifikačné číslo, prístupový kód alebo heslo, online identifikátor, pracovná IP adresa.

4) Lokalizačné údaje – údaje určujúce geografickú polohu, údaje v knihe jázd služobného vozidla.

5) Citlivé údaje – údaje o zdravotnom stave, odtlačky prstov, scan sietnice, členstvo v odborovej organizácii, údaje o porušení predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva.

GDPR taktiež niektoré osobné údaje vylúčil a už ďalej medzi citlivé osobné údaje nepatria. Ide o tieto:

– fotografia, ak na nej nie je zachytená nejaká citlivá charakteristika

– všeobecne použiteľný identifikátor

– vlastnoručný podpis

6) Údaje vytvárajúce ekonomickú identitu – údaj o mzde, číslo bankového účtu.

7) Údaje vytvárajúce sociálnu identitu – údaje o rodinnom stave, počte detí, dosiahnutom vzdelaní.

8) Údaje vytvárajúce fyzickú alebo fyziologickú identitu – hlas pri monitorovaní telefónov, obraz na videozázname.

9) Údaje vytvárajúce mentálnu identitu – informácie o správaní a osobných vlastnostiach zapísané v pracovnom posudku.

Medzi osobné údaje sa zhŕňajú aj tzv. subjektívne informácie – názory alebo hodnotenia.

Pri spracúvaní osobných údajov zamestnancov musí vždy zamestnávateľ posúdiť, či je nevyhnutné spracúvať tie ktoré konkrétne osobné údaje, za akým účelom a tiež na základe akého právneho titulu.

V prípade, že by sa zamestnanec domnieval, že zamestnávateľ od neho požaduje osobné informácie, ktoré nepotrebuje alebo by nemal vedieť, môže sa domáhať preskúmania takéhoto konania zamestnávateľa, a to priamo Úradom na ochranu osobných údajov.

Kategórie
Témy

Sociálna poisťovňa – vymáhanie pohľadávok

Sociálna poisťovňa na základe novely zákona o sociálnom poistení, ktorá je platná od 1.7.2017, zaviedla nový spôsob vymáhania pohľadávok. Vykonávanie vymáhania riadi a vykonáva samotná Sociálna poisťovňa namiesto výkonu od exekútorského úradu.

Sociálna poisťovňa vymáha od dlžníkov dlžné poistné, penále, pokuty a preplatky na dávkach tromi hlavnými spôsobmi: v tzv. správnom konaní, prostredníctvom mandátnej správy alebo exekútora, avšak vždy až po tom, ako im je doručené rozhodnutie o povinnosti uhradiť príslušnú pohľadávku, voči ktorému sa môžu do 15 dní odvolať. Dlžník svoje záväzky uhrádza vždy na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

V prípade zaslania výzvy v mene súdneho exekútora na úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne by si mal človek preveriť existenciu svojho záväzku priamo v pobočke Sociálnej poisťovne a taktiež preveriť, či číslo účtu uvedené vo výzve zodpovedá účtu, ktorý má exekútor zverejnený na stránke Slovenskej komory exekútorov.

Spôsoby vymáhania pohľadávok v prípade dlhu fyzickej osoby sú:
– prikázanie pohľadávky z účtu v banke
– zrážky zo mzdy
– zrážky z dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou

Spôsoby vymáhania pohľadávok v prípade dlhu právnickej osoby sú:
– prikázanie pohľadávky z účtu v banke

V súlade s novým spôsobom vymáhania majú banky povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni čísla účtov dlžníkov – povinných osôb a taktiež aj zostatky na nich.

Dlžník sa môže obrátiť na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o postupné splácanie dlhu, a to až do začatia vymáhania. Splátkový kalendár v prípade splnenia podmienok zo strany žiadateľa môže byť poskytnutý na obdobie 24 mesiacov.

Sociálna poisťovňa môže v zákonom stanovených prípadoch odložiť alebo zastaviť vymáhanie pohľadávok. Napríklad odložiť vymáhanie pohľadávok na základe žiadosti, ak sa účastník konania bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by vymáhanie pohľadávok mohlo mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti ale musí účastník konania preukázať.

V prípade vyhlásenia konkurzu alebo oddlženia fyzickej osoby, alebo ak je povolená reštrukturalizácia, Sociálna poisťovňa si uplatňuje pohľadávky aj v týchto konaniach. Rovnako postupuje v prípade, ak právnická osoba vstúpi do likvidácie. Po úmrtí dlžníka, fyzickej osoby, Sociálna poisťovňa prihlasuje svoje pohľadávky v dedičskom konaní.

Zdroj: www.socpoist.sk

Kategórie
Témy

Novela zákona o cestnej doprave (2019)

Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu zákona o cestnej doprave. Táto má upraviť podmienky pri podnikaní v taxislužbe. Novela nadobúda účinnosť od 1. apríla 2019.

Novela má vytvoriť vhodnejšie podmienky pre podnikanie v oblasti taxislužieb, taktiež sa ňou má predchádzať nelegálnemu spôsobu podnikania v taxislužbách a v neposlednom rade sa ňou má zabezpečiť účinnejšia kontrola v tejto oblasti.

Cieľom návrhu zákona je revidovať a zjednodušiť podmienky v taxislužbe na základe aplikačnej praxe. Zákon zároveň reaguje na nové trendy v tejto oblasti ekonomiky, teda spoločného využívania digitálnych platforiem pri podnikaní v oblasti prepravy osôb.

Pôvodne museli taxikári preukázať odbornú spôsobilosť, poistku, taxameter, finančnú spoľahlivosť a podobne. V súčasnosti väčšina z tohto už neplatí a stačí mať vodičský preukaz, auto a povolenie na jeho použivanie a taktiež koncesiu na prevádzkovanie taxislužby a byť bezúhonní. Auto bude musieť byť označené ako taxislužba.

Taktiež sa sprísňujú kontroly. Po novom bude okrem samospráv vykonávať kontroly aj mestská alebo štátna polícia, ktorá môže auto zastaviť a skontrolovať ho. Okrem nich budú kontrolným orgánom taktiež Slovenská obchodná inšpekcia či inšpektorát práce.

Kategórie
Témy

Darovacia zmluva a darovanie

Darovacia zmluva je dvojstranný právny vzťah, ktorý vzniká súhlasným prejavom vôle zmluvných strán, t. j. darcu a obdarovaného. Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný ten dar alebo sľub prijíma. Zo zákona je neplatná darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti. Darovacia zmluva je upravená v Občianskom zákonníku v § 628 až § 630. Darcom môže byť len vlastník daru. V prípade, že je dar v spoluvlastníctve, musia s darovaním súhlasiť všetci spoluvlastníci.

Základné znaky darovacej zmluvy sú:

  • predmet darovania
  • bezplatnosť
  • dobrovoľnosť

Bezplatnosť znamená, že obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť nijakú protihodnotu daru vyjadriteľnú v peniazoch. Z dobrovoľnosti vyplýva, že dar sa poskytuje bez právnej povinnosti poskytnúť ho.

Predmetom darovania môže byť všetko, čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, teda veci hnuteľné i nehnuteľné, peniaze, byty, nebytové priestory a, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, i práva alebo iné majetkové hodnoty. To však nevylučuje nejakú protislužbu obdarovaného v prospech darcu, ktorá nemá majetkovú hodnotu. Darovanie možno viazať i na splnenie podmienky, ktorá však nesmie byť v rozpore so základnými znakmi darovania. V prípade daru pre organizácie tretieho sektora si niektorí darcovia zvyknú vymedziť konkrétny účel, na ktorý sa dar (najmä peniaze) môže použiť. V dôsledku bezodplatnosti nezodpovedá darca za vady daru podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za vady. Je však povinný obdarovaného upozorniť na vady, ktoré sú mu známe. Ak má darovaná vec vady, na ktoré darca neupozornil (t. j. aj vtedy, keď o nich nevedel), je obdarovaný oprávnený vec vrátiť. Jednostranným prejavom vôle obdarovaného vec vrátiť darcovi pre vady veci právny vzťah z darovania zaniká. Ak darca neupozornil obdarovaného na vady darovanej veci, o ktorých vedel, zodpovedá obdarovanému za vzniknutú škodu v dôsledku týchto vád.

Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Darovacia zmluva by mala obsahovať tieto náležitosti: zmluvné strany (t. j. darca a obdarovaný), predmet zmluvy, vyplatenie alebo odovzdanie daru, aktuálny dátum a podpisy darcu i obdarovaného. Darovacia zmluva môže obsahovať podmienky, po ktorých porušení musí obdarovaný dar vrátiť.

Podľa Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V prípade darovania organizáciám tretieho sektora prichádza do úvahy najmä porušenie dobrých mravov. Niekedy si darcovia vymedzia akého druhu správania sa musí obdarovaný zdržať (napr. ohovárania a pod.).

Kategórie
Témy

Splnomocnenie na používanie motorového vozidla

Splnomocnenie na vedenie auta na Slovensku
Právna úprava v Slovenskej republike sa nezaoberá splnomocnením na vedenie cudzieho motorového vozidla. Prípadným splnomocnením ale nič nepokazíte. V takomto prípade sa musí jednať o splnomocnenie overené najlepšie u notára, prípadne na matrike na mestskom / obecnom úrade. Overenie sa vyžaduje na strane splnomocniteľa, podpis splnomocnenca sa nevyžaduje. V prípade zastavenia vozidla policajnou hliadkou stačí ústne vyhlásenie, že sa jedná o požičané, prípadne firemné vozidlo a pokiaľ nie je vozidlo v pátraní, policajti nemajú dôvod čokoľvek riešiť.

Na zmluve by skôr malo záležať majiteľovi auta, teda splnomocniteľovi, a to pre prípad, že by auto spôsobilo nehodu a podobne a majiteľ mohol preukázať, že v tom čase užíval vozidlo niekto iný.

Od januára 2014 na Slovensku platí objektívna zodpovednosť. To znamená, že čokoľvek bolo spôsobené daným vozidlom je na škodu majiteľa, bez ohľadu na to, kto vozidlo viedol.

Nechať inej osobe auto do užívania možno splnomocnením na vedenie motorového vozidla, ale napríklad aj spísaním zmluvy o prenájme motorového vozidla, prípadne zmluvy o výpožičke motorového vozidla, ak sa jedná o bezodplatné užívanie auta.

Splnomocnenie na vedenie auta v zahraničí
Iná situácia ale nastáva v zahraničí, pokiaľ plánujete ísť autom, ktorého vlastníkom je niekto iný. Každá krajina má vlastné predpisy. V krajinách ako Česká republika a Maďarsko splnomocnenie nepotrebujete, ale napríklad v krajinách ako Poľsko, Ukrajina, Nemecko a Chorvátsko ale splnomocnenie potrebné je. Pre každý prípad a pre ušetrenie si starostí pri ceste do zahraničia je najlepším riešením splnomocnenie so sebou mať.

Na to, aby bola takáto verejná listina / dokument platný aj v zahraničí, musí obsahovať osvedčenie „Apostille“.

V každom prípade je potrebné, aby ste si pred cestou do tej ktorej krajiny a taktiež aj všetkých krajín, cez ktoré prechádzate, naštudovali ich predpisy ohľadne vedenie cudzieho motorového vozidla. Univerzálnym riešením bude mať so sebou notársky overené splnomocnenie na vedenie motorového vozidla v anglickom jazyku.

Pri udeľovaní splnomocnenia taktiež treba myslieť na povinnosti vyplývajúce zo Zákona o cestnej premávke.

Kategórie
Témy

Ako kúpiť výhodne pozemok od štátu

Slovenský pozemkový fond realizuje odplatný prevod vlastníctva k pozemkom len v prípadoch, vymedzených platnými právnymi predpismi. V iných prípadoch ako stanovených platnými právnymi predpismi Slovenský pozemkový fond nie je oprávnený pozemky predávať.

Fond sa pri predaji pozemkov, pri prevode vlastníctva k pozemkom riadi tiež internými predpismi.

Predaj pozemkov

Pozemky Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu

1. Predaj pozemkov na výstavbu a ťažbu – na základe § 34 ods. 4 písm. d) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

2. Predaj pozemkov na účely usporiadania vlastníctva k pozemkom a utvárania vhodných pozemkovoprávnych pomerov na hospodárenie na pôde – na základe §§ 16-19 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a v zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 238/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom v platnom znení:

a) vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak má pozemok okrem štátu len jedného spoluvlastníka, ktorý vlastní nadpolovičný podiel, a nie je možné alebo pre fond účelné rozdelenie pozemku,

b) zabezpečenie nevyhnutného prístupu k nehnuteľnosti iného vlastníka,

c) nemožnosť pozemok samostatne účelne využiť (žiadateľ musí mať vzťah k žiadanému pozemku, t.z. napr. spoločnú hranicu žiadaného a svojho pozemku),

d) založenie trvalých porastov,

e) usporiadanie vlastníctva k pozemkom v zastavaných areáloch poľnohospodárskych podnikov alebo správcov lesného majetku štátu,

f) usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným inými stavbami a primeraným priľahlým pozemkom,

g) vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkových osadách, v ktorých vlastnícke právo sa nevyporiadava podľa osobitného predpisu,

h) vyporiadania vlastníctva k pozemku, na ktorom je založený vinohrad, ovocný sad alebo chmeľnica.

3. Predaj pozemkov pre prípravu významných investícii – na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov.

4. Predaj pozemkov na zriadenie priemyselných parkov – na základe zákona č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a na základe § 34 ods. 4 písm. d) zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

5. Predaj pozemkov na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic – na základe zákona 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov.

Pozemky nezistených vlastníkov ( § 16 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 180/1995 Z.z. v platnom znení), ktoré sú v nakladaní Slovenského pozemkového fondu

Slovenský pozemkový fond môže previesť vlastníctvo k takýmto pozemkom len v prípadoch vymenovaných v § 19 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení:

1. účel, na ktorý možno pozemok vyvlastniť podľa osobitného predpisu

2. rozhodnutie o zriadení priemyselného parku podľa osobitného predpisu

3. usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami do 24. júna 1991 na účely poľnohospodárskej výroby,

4. usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami vo vlastníctve štátu slúžiacim ozbrojeným silám Slovenskej republiky,

5. usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami vybudovanými vo verejnom záujme,

6. usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným inými stavbami, ako sú uvedené v písmenách c) až e), a zabezpečenie nevyhnutného prístupu k nim,

7. usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami vo vlastníctve obcí alebo vyšších územných celkov, ktoré prešli do ich vlastníctva podľa osobitných predpisov, kúpnou zmluvou alebo zámennou zmluvou.

BEZODPLATNÝ PREVOD POZEMKOV

Slovenský pozemkový fond môže uzatvárať zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom na obec. Ide o prevod v zmysle § 34 ods. 9 a 13 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení. Bezodplatný prevod vlastníctva na obec je možný len k pozemku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe SPF. Zároveň musí byť splnená podmienka, že na pozemku má byť podľa právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby umiestnená stavba, ktorej stavebníkom bude obec, a ktorá je podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie verejnoprospešná. Žiadateľom o bezodplatný prevod môže byť v zmysle platných právnych predpisov len obec.

Zdroj: www.pozfond.sk

Kategórie
Témy

Daňové priznanie – DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ

Daňové priznanie je povinný podať každý daňovník, teda fyzická ako aj právnická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti.

Daňové priznanie k dani z nehnuteľností na konkrétny rok je povinný podať daňovník, ktorý sa stal vlastníkom nehnuteľnosti v predchádzajúcom roku. V ďalšom zdaňovacom období už nie je potrebné podávať daňové priznanie, nakoľko daňovník dostane od správcu dane rozhodnutie o vyrubenej dani. To znamená, že ak daňovník podá daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti napríklad na rok 2021 prvýkrát a počas zdaňovacieho obdobia (počas roka 2021) sa nič nezmení (nevznikne alebo nezanikne mu daňová povinnosť), nemá povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2022.

Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností do 31. januára. Osobitne je upravený termín na podanie daňového priznania k dani z nehnuteľností u:

1) daňovníka, ktorý nadobudol nehnuteľnosť vydražením: v prípade, ak daňovník nadobudol v priebehu zdaňovacieho obdobia nehnuteľnosť vydražením, je povinný podať daňové priznanie do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti (daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom),
2) daňovníka, ktorý nadobudol nehnuteľnosť dedením: v prípade, ak daňovník nadobudol v priebehu zdaňovacieho obdobia nehnuteľnosť dedením, je povinný podať daňové priznanie do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti (daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve).

V nasledujúcom video-návode je detailne vysvetlené, ako vyplniť daňové priznanie k dani z nehnuteľností.