Pracovná zmluva podľa Zákonníka práce je dokumentom, ktorým sa zakladá pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Aj tento dokument má podľa zákona predpísané povinné náležitosti, ktoré musí obsahovať. Okrem nich je samozrejme možné dojednať a do pracovnej zmluvy zakomponovať aj iné dojednania.
Medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy patria:
– druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika
– miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto)
– deň nástupu do práce
– mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Do mzdových podmienok je potrebné uvádzať aj iné dojednania, ako je napríklad výplatný termín. Mzda je splatná pozadu, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Výplatný termín je najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
V pracovnej zmluve sa uvádza aj rozvrhnutie pracovnej doby. Najčastejšie ide o rozvrhnutie pracovnej doby do jedného pracovného týždňa v rozsahu 40 pracovných hodín.
Do zmluvy je taktiež potrebné zakomponovať výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
Medzi nepovinné náležitosti pracovnej zmluvy patria:
– určenie doby, na akú sa pracovná zmluva uzatvára
– skúšobná doba
– vznik pracovného pomeru
– povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru.
Nepovinné náležitosti je vhodné zakomponovať do zmluvy aj z dôvodov, aby v budúcnosti nedošlo zbytočne k sporom.
V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.
Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, musí sa dohodnúť písomne, inak je neplatná a nie je možné ju dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.
Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Na účely pracovnej zmluvy a samotného pracovného pomeru potrebuje o budúcom zamestnancovi zamestnávateľ vedieť niektoré osobné údaje. Medzi takéto patrí:
– meno a priezvisko, rodné priezvisko
– adresa trvalého pobytu, občianstvo
– miesto a dátum narodenia
– rodné číslo
– rodinný stav
– zdravotná poisťovňa
– číslo účtu (ak sa mzda bude vyplácať na bankový účet)
– údaje o dosiahnutom vzdelaní.
Existujú aj určité osobné údaje, ktoré zamestnávateľ o zamestnancovi vedieť nemusí. Zamestnávateľ v zmysle zákona nie je oprávnený vyžadovať od zamestnanca údaje týkajúce sa národnosti, tehotenstva, rodinných a majetkových pomerov, sexuálnej orientácie, pôvode, členstve v politických alebo odborových organizáciach, príslušenstve k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Tieto údaje sú považované za citlivé a preto by mohli viesť k diskriminácii zamestnanca.
8 odpovedí na “Čo musí obsahovať pracovná zmluva”
Dobrý deň, poprosím o radu. Ako, kedy a za akých podmienok mi podľa zákonníka práce môže nadriadený nariadiť prácu nadčas, napr. v sobotu alebo počas štátneho sviatku? Pokiaľ viem, keď som nič nepodpísal (prac. nadčas. hodiny počas roka), tak prac. nadčas je dobrovoľný a musia sa dohodnúť obidve strany, a to zamestnanec a zamestnávateľ a nie inak, že Vás bude nadriadený zastrašovať, vyhrážať sa, alebo „šikanovať“ do budúcna na pracovisku. Poprípade, potom sa mám na koho obrátiť s pomocou a sťažnosťou? Viem, že dokážu pomôcť aj odbory, ale čo keď nie sú v zamestnaní? Ďakujem za skorú odpoveď.
Dobrý deň,
podmienky výkonu práce nadčas ustanovuje § 97 Zákonníka práce. Pokiaľ je práca nadčas vyžadovaná zo strany zamestnávateľa, musí byť nariadená na jeho príkaz. Za prácu nadčas sa považuje aj práca cez víkend, ak víkendy nie sú bežným pracovným časom. Nariadenie práce nadčas musí spĺňať zákonné podmienky, teda rozsah, v akom môže byť nariadená a rovnako tak aj frekvenciu. Všetky tieto podmienky nájdete v predmetnom ustanovení zákona. V odseku 5 § 97 Zákonníka práce sa píše, kedy možno nariadiť prácu nadčas: „Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem…“. Zamestnanec môže v rámci jedného pracovného týždňa pracovať maximálne 8 hodín práce nadčas, a to len v období 4 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Za celý rok môže zamestnanec pracovať maximálne 150 hodín práce nadčas. Nad 150 hodín môže zamestnanec pracovať nadčas iba ak s tým súhlasí, maximálne však 400 hodín za rok. Zákon však pozná aj výnimky, komu nie je možné nariadiť prácu nadčas:
– dohodárovi,
– tehotnej žene,
– zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikovú prácu,
– zamestnancovi so skráteným pracovným časom,
– mladistvému zamestnancovi vo veku od 15 do 18 rokov,
– zdravotníckemu zamestnancovi, ktorý dovŕšil 50 rokov,
– zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky alebo osamelému zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov.
Za porušenie pravidiel výkonu práce nadčas môže Inšpektorát práce udeliť zamestnávateľovi pokutu.
Zastrašovanie, vyhrážanie a šikanovanie na pracovisku je však na samostatnú tému – jedná sa o tzv. mobbing a bossing na pracovisku.
Pekný deň
Je platná dohoda o vykonaní práce s podpisom bez pečiatky?
Dobrý deň,
áno, takáto dohoda o vykonaní práce je platná. Pečiatka nie je nutná, stačí podpis zo strany zamestnávateľa, ten je však nutný.
Pekný deň
Dobrý deň, vykonávam prácu na dohodu, môže byť dátum pri podpise zo strany zamestnávateľa totožný s dátumom uvedeným pri mojom podpise, ak pracujem z domu a sídlo zamestnávateľa je v inom meste? Alebo na tom nezáleží? Dátum je samozrejme skorší ako deň nástupu. Ďakujem.
Dobrý deň,
dátum odzrkadľuje skutočnosť, kedy bola vôľa prejavená, respektíve urobený právny úkon. Nie je problém, ak sú dátumy pri podpisoch zmluvných strán rôzne. Niekedy sa uvádza jeden spoločný dátum a niekedy sa ku každému podpisu uvádzajú dátumy zvlášť, pričom za deň uzavretia zmluvy sa považuje vždy najneskorší dátum.
Pekný deň
Dobrý deň, vykonávam prácu na dohodu z domu, chcem sa spýtať či dátum pri podpise zmluvy zo strany zamestnávateľa môže byť totožný s dátumom pri mojom podpise, ak miesto práce je iné ako miesto sídla zamestnávateľa? Dátum je samozrejme skorší ako nástup do zamestnania. Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
dátum odzrkadľuje skutočnosť, kedy bola vôľa prejavená, respektíve urobený právny úkon. Nie je problém, ak sú dátumy pri podpisoch zmluvných strán rôzne. Niekedy sa uvádza jeden spoločný dátum a niekedy sa ku každému podpisu uvádzajú dátumy zvlášť, pričom za deň uzavretia zmluvy sa považuje vždy najneskorší dátum.
Pekný deň