Čoraz viac ľudí využíva inštitút osobného bankrotu ako spôsobu zbavenia sa dlhov. Ľudia ho využívajú pre prílišné zadlženie a neschopnosť splácať svoje záväzky, napríklad aj v prípade výpadku príjmu.
Hlavné dôvody, pre ktoré sa človek dostane do pozície, kedy nedokáže splácať svoje záväzky, sú nasledujúce:
– príliš veľké zadlženie sa
– žiadna finančná rezerva
– dlhodobý výpadok príjmu
Osobný bankrot je určený pre fyzické osoby – nepodnikateľov aj podnikateľov, nie pre právnické. Taktiež nezáleží, či ide o jednotlivca alebo manželov.
Osobný bankrot je možné vyhlásiť len raz za 10 rokov. Podmienkou je poctivý zámer, teda nesmie ísť o špekulatívne konanie zo strany dlžníka, čo sa nesmie preukázať.
Najdôležitejšie je preukázať, že človek nie je schopný ani pri maximálnej snahe uhrádzať svoje dlhy a tie narastajú. Voči žiadateľovi o osobný bankrot musí byť taktiež vedené aspoň jedno exekučné konanie a minimálne jeden dlh musí byť po splatnosti 180 dní.
V prípade splnenia všetkých podmienok je počiatočným krokom návrh na osobný bankrot, ktorý sa podáva na okresný súd, ktorý je miestne príslušný podľa bydliska dlžníka. Dlžník musí byť zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorého určilo Centrum právnej pomoci.
Spolu s návrhom sa platia aj poplatky, konkrétne vo výške 500 €, ktoré sú určené ako preddavok na úhradu odmeny a výdavkov správcu. Ak dlžník túto sumu nemá k dispozícii, môže požiadať o pôžičku Centrum právnej pomoci. Pôžičku musí do 3 rokov splatiť. Po prijatí návrhu súd do 15 dní vyhlási konkurz a priamo v uznesení vyhlási, že dlžníka zbavuje dlhov, pričom konkrétne dlhy menovite uvedie. Po vyhlásení konkurzu dlžník stráca právo narábať so svojím majetkom, toto právo prechádza na správcu osobného bankrotu. V prípade manželstva zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a majetok prechádza do konkurznej podstaty. Správca následne určí hodnotu majetku dlžníka, speňaží ho a čiastočne uspokojí veriteľov, ktorí sa do konkurzu prihlásili.
Osobný bankrot tvoria dva procesy – konkurz a oddlženie. Podmienkou konkurzu je dlžoba vyššia ako je celkový majetok a nezamestnanosť dlžníka. V rámci konkurzu sa majetok dlžníka predá a zo získaných financií sa uspokojí časť nárokov veriteľov. Do predaja nespadá majetok v hodnote 10 000 EUR – ide o inštitút nepostihnuteľnosti obydlia. Táto suma dlžníkovi zaručuje zabezpečenie bývania. Vypláca sa počas nasledujúcich 3 rokov v sume 250 EUR mesačne.
Ak sa dlžník rozhodne pre splátkový kalendár, je mu poskytnutá ochrana pred veriteľmi a správca vyhotoví splátkový kalendár. Uspokojenie veriteľov musí byť rovné a vyššie ako 30 % z hodnoty ich pohľadávky a zároveň musí byť o 10 % vyššie ako by získali v prípade konkurzu. Splátkový kalendár je vhodným riešením, ak je hodnota majetku dlžníka vyššia ako sú jeho dlhy, má zamestnanie a dokáže v súlade so splátkovým kalendárom splácať svoje dlhy po dobu 5 rokov.
Existujú však dlhy, ktorých sa ani po osobnom bankrote dlžník nezbaví. Sem patria:
– dlh z vyživovacej povinnosti na dieťa
– pohľadávka zabezpečená nehnuteľnosťou, napríklad hypotéka
– pohľadávka za spôsobené škody
– pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,
– peňažný trest podľa Trestného konania,
– nepeňažné pohľadávky,
– pohľadávka z pôžičky poskytnutej Centrom právnej pomoci.
Stále však existuje možnosť zrušenia oddlženia a to aj v prípade, že bola osoba právoplatne oddlžená – jedná sa o nepoctivý zámer dlžníka, ktorý môže namietať ktorýkoľvek veriteľ a to až do 6 rokov od osobného bankrotu. Domáhať sa možno tak na súde. Súd potom rozhodne, či sa napr. dlžník nechcel úmyselne zbaviť svojich dlhov cez bankrot zo špekulatívnych úmyslov. Príkladom nepoctivého zámeru je napríklad zatajovanie majetku alebo úmyselné navodenie stavu platobnej neschopnosti. Zároveň platí, že ak dlžník získa v danej lehote väčší finančný dar, zdedí majetok, prípadne vyhrá v lotérii, mal by veriteľom dobrovoľne poskytnúť aspoň polovičnú hodnotu z týchto zdrojov príjmu, inak sa na jeho konanie môže nazerať ako na nepoctivé.