Dražba nehnuteľností v praxi prebieha hlavne podľa Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Ide o verejné konanie, ktorého sa môže zúčastniť ktokoľvek. Takúto dražbu nehnuteľnosti iniciuje navrhovateľ a jej cieľom je prechod vlastníckeho práva z jednej osoby na inú. Na dražbe nehnuteľnosti je ustanovený licitátor, ktorý vyzýva osoby na podávanie ponúk. Príklepom licitátora nehnuteľnosť získa osoba, ktorá urobila najvyššiu cenovú ponuku, teda ide o vydražiteľa nehnuteľnosti.
Ešte pred samotným konaním dražby je potrebné zložiť dražobnú zábezpeku, teda sumu, ktorá oprávňuje sa samotnej dražby zúčastniť. Je to takpovediac ubezpečenie, že účastník dražby disponuje finančnými prostriedkami, resp. to myslí so zúčastnením sa dražby naozaj vážne. Výška dražobnej zábezpeky záleží od hodnoty nehnuteľnosti, v priemere pri napríklad bytoch ide o sumy od 5.000,- až 15.000,- EUR. Dražobná zábezpeka môže byť maximálne do výšky 30 % z ceny nehnuteľnosti. Následne po dražbe má vydražiteľ 15 dní na doplatenie rozdielu do celkovej ceny. Ak by tak neučinil, táto zábezpeka mu prepadne a bude následne použitá na náklady spojené s dražbou ako aj na tie, ktoré budú súvisieť s opakovanou dražbou. Inak sa dražobná zábezpeka vracia osobám zúčastneným na dražbe, ktorí boli vo veci vydraženia nehnuteľnosti neúspešní.
Navrhovateľom dražby je vlastník nehnuteľnosti, osoba vykonávajúca záložné právo (napr. bytové družstvá, banky), alebo iné osoby, ktoré sú oprávnené podľa osobitného zákona.
Ako sa môže osoba dozvedieť o konaní dobrovoľnej dražby? V úvode je potrebné osloviť dražobníka predmetnej nehnuteľnosti. Zoznamy dražobníkov ako aj všetkých dražieb je možné nájsť v notárskom centrálnom registri na stránke notar.sk a v obchodnom vestníku, prípadne na úradnej tabuli obce, kde sa nachádza predmet dražby. Oznámenie o konaní dražby musí dražobník zverejniť v registri dražieb minimálne 15 dní pred konaním dražby. V prípade, že je predmetom dražby byt, dom, alebo iná nehnuteľnosť, podnik, alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne výšku sumy 16.550,- EUR, dražobník je povinný oznámenie dražby uverejniť po dobu najmenej 30 dní pred začiatkom konania dražby.
Zúčastniť sa dobrovoľnej dražby môže len osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimkou sú maloletí alebo osoby, ktoré boli zbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ku ktorej už spoluvlastnícky podiel majú a zároveň musia byť zastúpené zákonným zástupcom alebo opatrovníkom. Oprávnený dražiť je každý účastník dražby, ktorý nie je vylúčený podľa Zákona o dobrovoľných dražbách a splnil si povinnosť zložiť dražobnú zábezpeku. Účastníkom dražby môže byť taktiež aj štát.
Priestory určené pre konanie dražby sa musia sprístupniť účastníkom dražby najmenej 30 minút a pre verejnosť najmenej 10 minút pred konaním dražby. Treba si dať pozor na dochvíľnosť, nakoľko dražobník je nekompromisný. Následne dochádza k otvoreniu dražby, ktorá sa otvára tzv. vyvolaním. Vyvolanie dražby predstavuje oboznámenie s predmetom dražby, právami a záväzkami viaznucimi na predmete dražby, s cenou, ako aj s výškou najnižšieho podania a najnižšieho prihodenia.
Dražba prebieha až dovtedy, pokiaľ účastníci dražby robia vyššie podania. Ak po poslednom najvyššom podaní nenasleduje žiadne ďalšie podanie, licitátor vyzve na dvakrát na ďalšie podanie. Ak napriek tomu nenastane žiadne nové podanie zo strany účastníkov dražby, licitátor ešte raz oznámi posledné podanie a po tretej výzve vykoná tzv. príklep licitátora. Udelením príklepu sa účastník dražby, ktorý urobil posledné, a teda najvyššie platné podanie, stáva majiteľom nehnuteľnosti. Podanie je pre účastníka dražby záväzné a udelením príklepu licitátora dražba končí. Vydražiteľ nadobudne vlastnícke právo príklepom licitátora len za predpokladu, ak v určenej lehote zaplatil cenu dosiahnutú vydražením.
V prípade neúspešnej dražby, ku ktorej dochádza vtedy, ak sa nepodarilo urobiť ani najnižšie podanie, sa pristupuje k opakovanej dražbe.
Taktiež môže dôjsť k zmareniu dražby. O zmarení dražby sa hovorí vtedy, ak vydražiteľ v lehote nezaplatil cenu za vydražený predmet dražby. Neplatná je dražba zas vtedy, ak nebol dodržaný zákonný postup dražby. V týchto prípadoch je možné opakovať vykonanie dražby.
Na čo si dať pozor pri dobrovoľnej dražbe? Jednoznačne na krátku lehotu určenú na doplatenie celkovej kúpnej ceny za vydražený predmet dražby. Môže byť totiž obtiažne vybaviť si hypotéku počas tak krátkej doby a preto je potrebné mať voľné finančné prostriedky. Ďalším problémom môže byť aj neochota predchádzajúcich vlastníkov opustiť vydraženú nehnuteľnosť, čo sa následne musí riešiť podaním návrhu na vypratanie nehnuteľnosti na súd. Pravdepodobne najväčšie riziko pre vydražiteľa nehnuteľnosti predstavuje 3-mesačná lehota odo dňa konania dražby, kedy môže pôvodný vlastník, rovnako aj účastník dražby napadnúť dražbu na súde.