Značka: pracovné podmienky

BEZPEČNOSŤ NA PRACOVISKU

Pre ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia, platí povinne 14-dňová karanténa. V zmysle § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. K všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov.

INFORMOVANIE ZAMESTNÁVATEĽA

V prípade, ak sa zamestnanec vracia z oblasti, kde je hlásený výskyt ochorenia COVID-19, prípadne bol v kontakte s osobami, u ktorých je riziko nákazy, mal by o tom informovať svojho zamestnávateľa. V zmysle § 81 písm. e) Zákonníka práce totiž zamestnanec nesmie konať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Toto sa teda týka aj situácie, kedy by mohol zamestnanec ohroziť svojim zdravotným stavom aj ostatných zamestnancov vo firme. Zamestnávateľ v zmysle vyššie uvedeného a v záujme ochrany zdravia môže nariadiť povinnosť pre zamestnancov, aby nahlasovali svoj pobyt v rizikovej oblasti alebo iné skutočnosti významné pre ochranu zdravia.

Z vyššie uvedených dôvodov je možné uplatňovanie preventívnych opatrení:

1. ospravedlnená neprítomnosť v práci – § 141 ods. 1 Zákonníka práce o dôležitých osobných prekážkach v práci. V tomto prípade zamestnávateľ ospravedlňuje neprítomnosť zamestnanca v práci z konkrétnych dôvodov, a to za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v prípade karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy. Zamestnancovi sa za tento čas neplatí náhrada mzdy.
2. práca z domu – zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na dočasne z domu vykonávanej práci. Takýto výkon práce, pokiaľ to jej charakter umožňuje, je nutný dojednať priamo v pracovnej zmluve. V prípade, že pracovná zmluva takéto niečo neumožňuje, je nutné to dojednať dodatkom k pracovnej zmluve. Práca z domu nemusí byť vykonávaná len v prípade potencionálneho rizika, že je osoba nakazená, ale aj v prípade prevencie, aby sa znížil počet zamestnancov vo firme najmä v prípade, ak vykonávajú prácu napríklad v skupine, cestujú do práce hromadnými dopravnými prostriedkami a podobne.
3. čerpanie dovolenky – v zmysle § 111 ods. 1 Zákonníka práce je pri určovaní dovolenky potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť skrátené len výnimočne a so súhlasom zamestnanca. Šírenie nákazy koronavírusu takouto výnimočnou situáciou rozhodne je.
4. čerpanie náhradného voľna – § 121 a § 122 Zákonníka práce, a to v prípade, ak má zamestnanec nevyčerpané náhradné voľno. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok.
5. zmena rozvrhu pracovných zmien – v zmysle § 90 ods. 9 Zákonníka práce je rozvrhnutie pracovného času zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
6. ďalšie prekážky v práci na strane zamestnanca – v zmysle § 141 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr.
7. nepridelenie práce zamestnancovi – § 142 ods. 3 Zákonníka práce – prekážka v práci na strane zamestnávateľa – s cieľom prevencie nemusí zamestnávateľ zamestnancovi prideliť prácu. V takomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zákonník práce neobsahuje časové obmedzenie trvania tejto prekážky v práci, a teda je na rozhodnutí zamestnávateľa, v ako rozsahu toto opatrenie v tomto prípade použije.

V súvislosti s rizikom šírenia nákazy koronavírusom má taktiež osoba nárok na ošetrovné v prípade, ak dôjde k uzatvoreniu predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo školy, a to v súvislosti s koronavírusom. Taktiež v prípade uznania za dočasne PN má osoba možnosť uplatniť si nárok na nemocenské. Kontaktovať za týmto účelom Sociálnu poisťovňu je vhodné len emailom alebo telefonicky, nie osobne.

OŠETROVNÉ

Jedná sa o nemocenskú dávku, ktorá sa poskytuje poistencovi, ktorý osobne a celodenne ošetruje choré dieťa alebo dieťa do 10 rokov veku, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie, prípadne bolo nariadená karanténa v zariadení, kde sa poskytuje dieťaťu staroslivosť. Takýto nárok vznikne len osobe, ktorá je nemocensky poistená alebo jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.

NEMOCENSKÉ

Nárok na nemocenské vzniká osobe, ktorá je nemocensky poistená alebo jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.

V praxi sa množia prípady, keď zamestnávateľ núti zamestnanca zobrať si neplatené voľno, prípadne na „vypísanie sa na PN“, a to aj napriek tomu, že nie sú na to žiadne dôvody zo strany zamestnanca. Treba upozorniť, že takéto konanie zamestnávateľa je protiprávne a zamestnanec v prípade núteného voľna má nárok na preplatenie 100% svojho priemerného mesačného zárobku.

Zdroj: www.employment.gov.sk