Značka: sociálna poisťovňa

Kategórie
Témy

Povinnosti zamestnávateľa pri prijatí prvého zamestnanca

Prijatie prvého zamestnanca je pre podnikateľa významným krokom, ktorý prináša množstvo povinností a administratívnych úkonov. Tento proces zahŕňa nielen dodržiavanie Zákonníka práce, ale aj ďalších predpisov týkajúcich sa daňovej, odvodovej a bezpečnostnej oblasti. V tomto článku vám ponúkame podrobný prehľad povinností, ktoré musí nový zamestnávateľ splniť.

1. Nahlásenie voľného pracovného miesta

Prvým krokom pri prijímaní zamestnanca je nahlásenie voľného pracovného miesta príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto nahlásenie môžete uskutočniť osobne, telefonicky, e-mailom alebo prostredníctvom internetového portálu www.sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Alternatívne môžete využiť pracovné portály, ako sú worki.sk, profesia.sk alebo kariera.sk, ktoré majú uzatvorenú dohodu o spolupráci s úradom práce.

2. Vyhotovenie pracovno-právnych dokumentov

Jednou z hlavných povinností zamestnávateľa je vyhotovenie pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Podľa Zákonníka práce musí pracovná zmluva obsahovať:

  • Druh práce a jeho stručnú charakteristiku
  • Miesto výkonu práce alebo miesta výkonu práce
  • Deň nástupu do práce
  • Mzdové podmienky

Okrem týchto základných náležitostí môže zamestnávateľ zahrnúť do pracovnej zmluvy aj ďalšie pracovné podmienky alebo ich poskytnúť zamestnancovi samostatne v písomnej forme.

3. Informovanie zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o jeho právach a povinnostiach vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, pracovných a mzdových podmienkach, ako aj o právnych predpisoch týkajúcich sa jeho práce a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

4. Nastavenie mzdy a odvodov

Zákon o minimálnej mzde určuje, že zamestnávateľ musí poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy, ktorá je v roku 2024 stanovená na 750 eur. Pre náročnejšie práce sa minimálna mzda môže zvýšiť až na 1 330 eur podľa stupňa náročnosti práce. Celkové náklady na zamestnanca zahŕňajú hrubú mzdu a odvody zamestnávateľa, ktoré predstavujú 36,2 % z hrubej mzdy.

5. Dovolenka a ďalšie benefity

Zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytovať najmenej 4 týždne dovolenky ročne. Zamestnanci, ktorí do konca roka 2024 dovŕšia 33 rokov alebo sa trvale starajú o dieťa, majú nárok na 5 týždňov dovolenky. Ďalej musí zamestnávateľ zabezpečiť príspevok na stravovanie pre zamestnancov pracujúcich viac ako 4 hodiny denne. Firmy s viac ako 50 zamestnancami musia poskytovať aj príspevok na rekreáciu.

6. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby pracovné prostredie bolo bezpečné a aby boli dodržané všetky predpisy týkajúce sa BOZP. Toto zahŕňa školenia zamestnancov, pravidelné kontroly pracovného prostredia a zabezpečenie ochranných prostriedkov.

7. Registračné povinnosti

Sociálna poisťovňa:

  • Registrácia zamestnávateľa: Najneskôr v deň pred začatím zamestnávania.
  • Registrácia zamestnanca: Pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu.

Zdravotná poisťovňa:

  • Registrácia zamestnávateľa: Do ôsmich pracovných dní od zamestnania prvého zamestnanca.
  • Registrácia zamestnanca: Do ôsmich pracovných dní.

Daňový úrad:

  • Registrácia zamestnávateľa za platiteľa dane z príjmov: Ak už zamestnávateľ má DIČ, stačí oznámiť zmenu do 30 dní.

Každý mesiac musí zamestnávateľ podávať prehľady o zrazených preddavkoch na daň a raz ročne hlásenie o vyúčtovaní dane.

Záver

Dodržiavanie týchto povinností je nevyhnutné pre správne fungovanie pracovnoprávnych vzťahov a predchádzanie pokutám za nedodržiavanie predpisov. Prijatie prvého zamestnanca prináša množstvo administratívnych úkonov, ale s dôkladnou prípravou a správnym poradenstvom môžete tento proces zvládnuť bez problémov.

Kategórie
Témy

Práca počas materskej a rodičovskej dovolenky

Ak sa zaoberáte otázkou, či je možné pracovať a zároveň poberať materskú alebo rodičovskú dávku, máme pre vás stručný prehľad. Poďme sa pozrieť na konkrétne možnosti a obmedzenia tejto situácie.

Materská dovolenka

Materská dávka je vyplácaná Sociálnou poisťovňou, pričom nárok na ňu má žena, ktorá bola poistená minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Dávka sa vypočítava na základe aktuálnej pracovnej zmluvy alebo živnosti. Je dôležité poznamenať, že z jednej pracovnej zmluvy nie je možné súčasne poberať mzdu aj materskú.

Pracovať počas materskej dovolenky je možné, avšak len v prípade uzatvorenia novej pracovnej zmluvy alebo dohody s pôvodným zamestnávateľom, avšak na odlišnej pracovnej pozícii. Vo väčšine prípadov je výhodnejšie uzatvárať dohody, keďže vyžadujú nižší počet odpracovaných hodín a zamestnávateľovi umožňujú platiť iba odvody na úrazové poistenie.

V oblasti podnikania počas materskej dovolenky je matka oslobodená od platenia odvodov, čo poskytuje dodatočnú flexibilitu pri založení alebo pokračovaní v živnosti.

Rodičovská dovolenka

Po prechode na rodičovskú dovolenku existujú rôzne možnosti pracovať. Rodič môže pokračovať v existujúcej pracovnej zmluve pred materskou dovolenkou, uzatvoriť novú zmluvu počas materskej dovolenky alebo uzatvoriť úplne novú zmluvu.

Rozviazanie pracovného pomeru s pôvodným zamestnávateľom môže mať vplyv na výšku rodičovského príspevku a následné dávky v nezamestnanosti po trojročnej ochrannej lehote. Počas tejto lehoty nemožno prepustiť ženu a v prípade reťazového pôrodu má nárok na rovnakú materskú. Toto sa vzťahuje aj na prácu na dohodu.

Podnikanie počas rodičovskej dovolenky je povolené, avšak rodič je povinný platiť všetky povinné odvody na rozdiel od živnosti počas materskej dovolenky.

Kategórie
Témy

Sociálna poisťovňa – vymáhanie pohľadávok

Sociálna poisťovňa na základe novely zákona o sociálnom poistení, ktorá je platná od 1.7.2017, zaviedla nový spôsob vymáhania pohľadávok. Vykonávanie vymáhania riadi a vykonáva samotná Sociálna poisťovňa namiesto výkonu od exekútorského úradu.

Sociálna poisťovňa vymáha od dlžníkov dlžné poistné, penále, pokuty a preplatky na dávkach tromi hlavnými spôsobmi: v tzv. správnom konaní, prostredníctvom mandátnej správy alebo exekútora, avšak vždy až po tom, ako im je doručené rozhodnutie o povinnosti uhradiť príslušnú pohľadávku, voči ktorému sa môžu do 15 dní odvolať. Dlžník svoje záväzky uhrádza vždy na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

V prípade zaslania výzvy v mene súdneho exekútora na úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne by si mal človek preveriť existenciu svojho záväzku priamo v pobočke Sociálnej poisťovne a taktiež preveriť, či číslo účtu uvedené vo výzve zodpovedá účtu, ktorý má exekútor zverejnený na stránke Slovenskej komory exekútorov.

Spôsoby vymáhania pohľadávok v prípade dlhu fyzickej osoby sú:
– prikázanie pohľadávky z účtu v banke
– zrážky zo mzdy
– zrážky z dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou

Spôsoby vymáhania pohľadávok v prípade dlhu právnickej osoby sú:
– prikázanie pohľadávky z účtu v banke

V súlade s novým spôsobom vymáhania majú banky povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni čísla účtov dlžníkov – povinných osôb a taktiež aj zostatky na nich.

Dlžník sa môže obrátiť na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o postupné splácanie dlhu, a to až do začatia vymáhania. Splátkový kalendár v prípade splnenia podmienok zo strany žiadateľa môže byť poskytnutý na obdobie 24 mesiacov.

Sociálna poisťovňa môže v zákonom stanovených prípadoch odložiť alebo zastaviť vymáhanie pohľadávok. Napríklad odložiť vymáhanie pohľadávok na základe žiadosti, ak sa účastník konania bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by vymáhanie pohľadávok mohlo mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti ale musí účastník konania preukázať.

V prípade vyhlásenia konkurzu alebo oddlženia fyzickej osoby, alebo ak je povolená reštrukturalizácia, Sociálna poisťovňa si uplatňuje pohľadávky aj v týchto konaniach. Rovnako postupuje v prípade, ak právnická osoba vstúpi do likvidácie. Po úmrtí dlžníka, fyzickej osoby, Sociálna poisťovňa prihlasuje svoje pohľadávky v dedičskom konaní.

Zdroj: www.socpoist.sk