Zamestnanec má pri vykonávaní práce pre svojho zamestnávateľa nárok na stravné lístky. Veľakrát sa však zamestnávatelia rôznymi spôsobmi snažia zbaviť tejto svojej zákonnej povinnosti a zabezpečenia stravy pre svojich zamestnancov, a to najmä v prípadoch zamestnancov pracujúcich za minimálnu mzdu. Zamestnanec však má nárok na stravné nielen pri zamestnaní na plný úväzok.
Od 1.1.2023 sa stravné lístky vydávajú už len ako elektronické stravné lístky, a to formou stravovacej karty. Zamestnanec má na výber medzi stravovacou kartou a finančným príspevkom ku mzde. Ak už sa zamestnanec rozhodne pre ktorúkoľvek z týchto dvoch foriem, je takým rozhodnutím viazaný nasledujúcich 12 mesiacov.
Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov, ktorí u neho pracujú viac ako 4 hodiny denne.
Zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov môže zamestnávateľ nasledujúcimi spôsobmi:
- vo vlastnom stravovacom zariadení,
- v blízkom stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
- prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby,
- formou elektronických stravných lístkov (stravovacia karta),
- prostredníctvom finančného príspevku ku mzde.
Minimálna hodnota stravného lístka je v súčasnosti 5,85 EUR a maximálne (daňovo zvýhodnené) 7,80 EUR. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravné minimálne 55% a zvyšnú časť si hradí zamestnanec.
Podľa Zákonníka práce má nárok na stravné každý zamestnanec, ktorý pracuje denne viac ako 4 hodiny. Poskytovanie stravovania je možné dohodnúť aj v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
V prípade, že zamestnávateľ disponuje vlastnou firemnou jedálňou, zabezpečí pravdepodobne stravu v nej. V takomto prípade zamestnanec nemá nárok na stravné lístky. Rovnako si nemôže vyberať, či sa chce stravovať vo firemnej jedálni alebo chce stravné lístky. Rozhodnutie o forme poskytovania stravovania je v rukách zamestnávateľa. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja.
Existuje však možnosť, kedy zamestnanec môže odmietnuť stravovanie vo firemnej jedálni. V prípade, že zamestnanec sa nemôže v tejto jedálni stravovať zo zdravotných dôvodov doložených od lekára, napríklad strava v nej nie je vyhovujúca pre jeho zdravotný stav, má v takomto prípade nárok na príspevok od zamestnávateľa na stravovanie.
Príspevok na stravu vzniká zamestnancovi taktiež v prípade pracovnej cesty v rámci Slovenska, nie však na stravný lístok. Výška stravného v takomto prípade sa odvíja od trvania pracovnej cesty, a to nasledovne:
- pracovná cesta v trvaní 5 až 12 hodín: 7,80 EUR,
- pracovná cesta v trvaní 12 až 18 hodín: 11,60 EUR,
- pracovná cesta v trvaní viac ako 18 hodín: 17,40 EUR.
V prípade zahraničnej pracovnej cesty sú náhrady nasledovné:
- pracovná cesta v trvaní do 6 hodín: 25% zo základnej sadzby stravného,
- pracovná cesta v trvaní 6 až 12 hodín: 50% zo základnej sadzby stravného,
- pracovná cesta v trvaní viac ako 12 hodín: v plnej výške základnej sadzby stravného.
Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách je možné si pozrieť TU.
Na otázku, či má zamestnanec nárok na stravné lístky počas sviatkov, dovoleniek alebo počas PN-ky je odpoveď síce jednoznačná, ale nepotešujúca – počas dní, keď zamestnanec nevykonáva žiadnu prácu, nemá nárok na stravné lístky.
Čo robiť, ak mi zamestnávateľ nedáva stravné lístky?
V prípade, že zamestnávateľ zamestnancovi neposkytuje stravu a rovnako ani príspevok na stravovanie, respektíve stravné lístky, zamestnanec má možnosť za účelom vymáhania svojich nárokov zo zamestnaneckého pomeru zvoliť obdobný postup ako v prípade, kedy zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu.
V prvom rade je potrebné zamestnávateľa vyzvať na vydanie stravných lístkov, respektíve v prípade odmietnutia vydania mu zaslať predžalobnú výzvu, v ktorej bude špecifikovaný nárok zamestnanca.
Zamestnanec má taktiež možnosť predmetné porušenie nároku na stravné oznámiť na príslušný inšpektorát práce, ktorý v prípade potvrdenia porušenia povinnosti zo strany zamestnávateľa, mu môže udeliť pokutu.
Bližšie ohľadne postupu zamestnanca v prípade porušenia jeho práva týkajúceho sa nároku na stravné tu: Nevyplatenie mzdy zamestnávateľom.