Značka: zivnost

Kategórie
Témy

Ako získať príspevok na podnikanie od Úradu práce v roku 2025?

Začiatok podnikania môže byť finančne náročný, najmä pre začínajúcich podnikateľov. Na Slovensku však existuje možnosť získať finančnú podporu od úradu práce vo forme príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ). Tento príspevok môže výrazne uľahčiť štart vášho podnikania.

Čo je príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť?

Príspevok na SZČ je finančná podpora poskytovaná úradom práce nezamestnaným osobám, ktoré sa rozhodnú začať podnikať. Jeho cieľom je podporiť tvorbu nových pracovných miest a znížiť nezamestnanosť. Je dôležité poznamenať, že na tento príspevok nie je právny nárok, čo znamená, že jeho poskytnutie závisí od rozhodnutia príslušného úradu práce.

Kto môže požiadať o príspevok?

O príspevok môže požiadať uchádzač o zamestnanie (UoZ), ktorý je evidovaný na úrade práce a plánuje začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Je potrebné splniť určité podmienky stanovené zákonom a príslušným úradom práce.

Výška príspevku

Výška príspevku závisí od miery nezamestnanosti v danom regióne a od priemernej mzdy. V regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti môže príspevok dosiahnuť až 8 084,80 €. Financie sa vyplácajú v dvoch splátkach: prvá predstavuje 60 % celkovej sumy a úrad práce ju uvoľňuje do 30 dní od uzatvorenia dohody; druhú splátku, teda zvyšných 40 %, možno získať po dvanástich mesiacoch podnikania na základe predloženej správy o využití príspevku.

Postup získania príspevku

  1. Kontaktujte úrad práce: Navštívte príslušný úrad práce a informujte sa o možnostiach získania príspevku.

  2. Absolvujte prípravu na podnikanie: Úrad vám môže poskytnúť prihlášku na prípravu na začatie prevádzkovania SZČ, ktorá zahŕňa aj vypracovanie podnikateľského zámeru a kalkulácie nákladov.
  3. Predložte žiadosť: Po absolvovaní prípravy predložte písomnú žiadosť o príspevok spolu s podnikateľským zámerom a ďalšími požadovanými dokumentmi na príslušný úrad práce.

  4. Čakajte na schválenie: Úrad práce posúdi vašu žiadosť a rozhodne o poskytnutí príspevku.

  5. Začnite podnikať: Po schválení príspevku môžete začať vykonávať svoju samostatnú zárobkovú činnosť.

Na čo možno použiť príspevok?

Príspevok je určený na čiastočné pokrytie nákladov spojených s prevádzkou SZČ, ako je uvedené v podnikateľskom zámere, a musí byť využitý v období od začatia prevádzkovania tejto činnosti, teda od dňa účinnosti podpísanej dohody, až do ukončenia dvojročného záväzku prevádzkovania.

Povinnosti po získaní príspevku

Po získaní príspevku je podnikateľ povinný:

  • Prevádzkovať SZČ nepretržite minimálne dva roky: Počas tohto obdobia je potrebné predkladať správy o čerpaní príspevku a prevádzkovaní podnikania.

    Predkladať správy o využití príspevku: V priebehu prvých 12 mesiacov je potrebné predložiť správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku.

Záver

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť od úradu práce predstavuje významnú podporu pre začínajúcich podnikateľov na Slovensku. Ak plánujete začať podnikať, neváhajte využiť túto možnosť a získajte finančnú podporu pre rozbeh vášho biznisu.

Kategórie
Témy

Slobodné povolania a podnikanie podľa osobitných predpisov: Kedy živnosť nestačí?

Keď sa povie podnikanie na Slovensku, väčšina ľudí si automaticky predstaví živnosť alebo s.r.o.. Nie každá profesia však spadá pod živnostenský zákon. Existujú povolania a činnosti, ktoré majú špeciálne postavenie a riadia sa osobitnými právnymi predpismi. Patria sem najmä tzv. slobodné povolania a špecificky regulované podnikateľské subjekty.

Čo sú to slobodné povolania?

Slobodné povolania sú činnosti, ktoré síce spĺňajú znaky podnikania – vykonávajú sa samostatne, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku – ale nepodliehajú živnostenskému zákonu. Oprávnenie na ich výkon vyplýva priamo z osobitných predpisov.

Príklady slobodných povolaní:

  • Advokát (zákon o advokácii)
  • Notár (notársky poriadok)
  • Audítor (zákon o audítoroch)
  • Znalec, tlmočník, prekladateľ (zákon o znalcoch a tlmočníkoch)
  • Lekár, zubár, farmaceut (zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti)
  • Architekt alebo autorizovaný stavebný inžinier

Tieto profesie sú často viazané na odbornú spôsobilosť, členstvo v komore a podliehajú prísnym etickým pravidlám.

Kto podniká podľa osobitných predpisov?

Okrem slobodných povolaní existujú aj subjekty, ktoré podnikajú na základe osobitných zákonov. Nejde o živnosti, ale o činnosti, ktoré si vyžadujú licenciu, povolenie alebo registráciu v špeciálnych registroch.

Medzi najčastejšie patria:

  • Banky a finančné inštitúcie
  • Poisťovne
  • Zdravotné poisťovne
  • Investičné fondy
  • Dopravcovia v cestnej, železničnej alebo leteckej doprave
  • Energetické spoločnosti

Tieto subjekty často podliehajú štátnemu dohľadu, napríklad zo strany Národnej banky Slovenska (NBS), Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Aký je rozdiel oproti živnosti?

Kľúčový rozdiel spočíva v tom, že živnostenské oprávnenie vybavíte na živnostenskom úrade, zatiaľ čo slobodné povolanie alebo podnikanie podľa osobitného predpisu si vyžaduje iné povolenie alebo zápis do osobitného registra.

Živnosť:

✅ Stačí ohlásenie na živnostenskom úrade
✅ Rýchle vybavenie
✅ Univerzálne použiteľné na široké spektrum činností

Slobodné povolania a osobitné predpisy:

✅ Vyžadujú odbornú spôsobilosť, skúšky, členstvo v komore
✅ Prísnejšie pravidlá a kontrola
✅ Často vyšší spoločenský status a dôvera

Na čo si dať pozor pri zakladaní?

Ak sa chystáte podnikať, najskôr si overte, pod aký režim vaša činnosť spadá. Nesprávna voľba formy podnikania vám môže skomplikovať život, predĺžiť začiatok podnikania alebo dokonca spôsobiť problémy s úradmi.

👉 TIP: Ak si nie ste istí, poraďte sa s právnikom alebo navštívte stránku Slovak Business Agency, kde nájdete prehľad slobodných povolaní a osobitne regulovaných činností.

Záver: Každé povolanie má svoje pravidlá

Na Slovensku neplatí, že každý podnikateľ je živnostník. Slobodné povolania a osobitne regulované podnikanie majú v našom právnom systéme výnimočné postavenie. Ak vstupujete do sveta podnikania, venujte dostatočnú pozornosť tomu, ktorý právny režim sa na vás vzťahuje. Vyhnete sa tak zbytočným chybám a komplikáciám.

Kategórie
Témy

Živnosť vs. pracovný pomer – porovnanie

V dnešnej dynamickej pracovnej sfére je voľba medzi prácou na živnosť a pracovným pomerom jedným z kľúčových rozhodnutí, ktorému čelí mnoho profesionálov. Tento článok ponúka podrobný pohľad na obe možnosti, analyzujúc ich výhody a nevýhody z rôznych uhlov pohľadu. Pomôže vám rozhodnúť sa, ktorá cesta je pre vás najvhodnejšia.

Definícia a základné rozdiely

Práca na živnosť:

Živnostník (SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba) pracuje na základe živnostenského oprávnenia, čo znamená, že vykonáva podnikateľskú činnosť ako samostatná osoba. Živnostníci sú zodpovední za svoj vlastný úspech, vrátane získavania zákaziek, marketingu, a celkového riadenia podnikania.

Pracovný pomer:

Pracovný pomer je právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, upravený Zákonníkom práce. Zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, a za to dostáva pravidelnú mzdu. Zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky a dodržiava zákonné povinnosti voči zamestnancovi.

Výhody práce na živnosť

  1. Flexibilita a nezávislosť:
    • Pracovný čas a miesto: Živnostník si môže sám určiť pracovný čas a miesto výkonu práce. Toto umožňuje lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
    • Voľba projektov: Možnosť vybrať si projekty, ktoré ho zaujímajú, a odmietnuť tie, ktoré nespĺňajú jeho očakávania alebo hodnoty.
  2. Finančná odmena:
    • Vyššie príjmy: Živnostníci môžu často fakturovať vyššie sumy za svoje služby v porovnaní so zamestnancami. To je možné najmä v oblastiach s vysokým dopytom po špecializovaných službách.
    • Daňové výhody: Možnosť odpočtu rôznych podnikateľských nákladov, ako sú cestovné náklady, kancelárske vybavenie, alebo marketingové výdavky, môže viesť k nižšiemu daňovému zaťaženiu.
  3. Osobný rozvoj:
    • Podnikateľské zručnosti: Práca na živnosť rozvíja podnikateľské zručnosti, ako sú riadenie času, marketing, finančné plánovanie a vyjednávanie.
    • Profesionálny rast: Nezávislosť v práci umožňuje rýchlejší profesionálny rast, keďže živnostník sa musí neustále vzdelávať a prispôsobovať trhu.

Nevýhody práce na živnosť

  1. Finančná nestabilita:
    • Príjem: Príjem živnostníka je nestály a závisí od počtu a hodnoty získaných zákaziek. V čase nižšieho dopytu môže byť príjem výrazne nižší.
    • Nevyplatené faktúry: Riziko, že klienti nezaplatia za poskytnuté služby včas alebo vôbec.
  2. Oslabená sociálna ochrana:
    • Dovolenka a nemocenské: Na rozdiel od zamestnancov živnostník nemá nárok na platenú dovolenku alebo nemocenské dávky. Každý deň nepracovania znamená stratu príjmu.
    • Zdravotné a sociálne poistenie: Povinnosť samostatne si platiť zdravotné a sociálne poistenie, čo môže byť nákladné.
  3. Administratívna záťaž:
    • Účtovníctvo a dane: Živnostník musí samostatne viesť účtovníctvo, podávať daňové priznania a plniť ďalšie administratívne povinnosti.
    • Zákonné povinnosti: Nutnosť sledovať a dodržiavať všetky legislatívne zmeny týkajúce sa podnikania.

Výhody pracovného pomeru

  1. Právna ochrana:
    • Zákonník práce: Pracovný pomer je regulovaný Zákonníkom práce, ktorý zabezpečuje zamestnancom rôzne práva a ochrany, vrátane výpovednej doby a ochrany pred neoprávnenou výpoveďou.
    • Bezpečnosť: Zákonné povinnosti zamestnávateľa zabezpečujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
  2. Benefity:
    • Platená dovolenka: Zamestnanci majú nárok na platenú dovolenku, čo umožňuje oddych a regeneráciu bez straty príjmu.
    • Nemocenské dávky: V prípade choroby má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu kompenzujú stratu príjmu počas obdobia pracovnej neschopnosti.
    • Ďalšie benefity: Zamestnávatelia často poskytujú príspevky na stravovanie, príspevky na dôchodkové sporenie, či iné zamestnanecké výhody.
  3. Finančná stabilita:
    • Pravidelný príjem: Zamestnanci dostávajú pravidelnú mesačnú mzdu, čo poskytuje finančnú stabilitu a istotu.
    • Sociálne zabezpečenie: Zamestnávateľ odvádza za zamestnanca zdravotné a sociálne poistenie, čím zabezpečuje sociálne zabezpečenie v starobe alebo pri pracovnej neschopnosti.

Nevýhody pracovného pomeru

  1. Nižšia flexibilita:
    • Pracovný čas: Zamestnanci musia dodržiavať pracovný čas a podriadiť sa pravidlám zamestnávateľa, čo môže obmedziť osobnú slobodu a flexibilitu.
    • Nadčasy: V mnohých prípadoch sú zamestnanci povinní pracovať nadčasy, čo môže viesť k vyčerpaniu a stresu.
  2. Menej motivujúce odmeny:
    • Fixný plat: Fixný plat môže byť v porovnaní s potenciálnymi príjmami živnostníka nižší, a bonusy a odmeny môžu byť obmedzené.
    • Kariérny rast: Kariérny rast môže byť v zamestnaneckom pomere pomalší a obmedzený vnútrofiremnými pravidlami a štruktúrou.
  3. Riziko pracovnej závislosti:
    • Závislosť na zamestnávateľovi: Dlhodobá práca pre jedného zamestnávateľa môže viesť k pocitu stagnácie a nižšej motivácie.
    • Obmedzené možnosti: Zamestnanci môžu mať obmedzené možnosti meniť projekty alebo úlohy, čo môže viesť k monotónnosti a nedostatku kreativity.

Ako sa rozhodnúť?

Rozhodovanie medzi prácou na živnosť a pracovným pomerom by malo byť založené na dôkladnej analýze vašich osobných a profesionálnych cieľov, preferencií a životného štýlu. Tu je niekoľko krokov, ktoré vám môžu pomôcť pri rozhodovaní:

  1. Sebapoznanie: Zvážte, či ste pripravení na riziká a povinnosti spojené s podnikaním, alebo či preferujete istotu a stabilitu zamestnania.
  2. Finančná analýza: Vykonajte detailnú finančnú analýzu, aby ste zistili, ktorá možnosť je pre vás finančne výhodnejšia. Zohľadnite všetky príjmy a výdavky, vrátane daní a odvodov.
  3. Osobné priority: Zvážte, čo je pre vás dôležitejšie – flexibilita a nezávislosť, alebo stabilita a sociálna ochrana.
  4. Konzultácia s odborníkmi: Poraďte sa s právnikmi, finančnými poradcami alebo inými odborníkmi, ktorí vám môžu poskytnúť odborné rady na základe vašej konkrétnej situácie.
Kategórie
Témy

Práca počas materskej a rodičovskej dovolenky

Ak sa zaoberáte otázkou, či je možné pracovať a zároveň poberať materskú alebo rodičovskú dávku, máme pre vás stručný prehľad. Poďme sa pozrieť na konkrétne možnosti a obmedzenia tejto situácie.

Materská dovolenka

Materská dávka je vyplácaná Sociálnou poisťovňou, pričom nárok na ňu má žena, ktorá bola poistená minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Dávka sa vypočítava na základe aktuálnej pracovnej zmluvy alebo živnosti. Je dôležité poznamenať, že z jednej pracovnej zmluvy nie je možné súčasne poberať mzdu aj materskú.

Pracovať počas materskej dovolenky je možné, avšak len v prípade uzatvorenia novej pracovnej zmluvy alebo dohody s pôvodným zamestnávateľom, avšak na odlišnej pracovnej pozícii. Vo väčšine prípadov je výhodnejšie uzatvárať dohody, keďže vyžadujú nižší počet odpracovaných hodín a zamestnávateľovi umožňujú platiť iba odvody na úrazové poistenie.

V oblasti podnikania počas materskej dovolenky je matka oslobodená od platenia odvodov, čo poskytuje dodatočnú flexibilitu pri založení alebo pokračovaní v živnosti.

Rodičovská dovolenka

Po prechode na rodičovskú dovolenku existujú rôzne možnosti pracovať. Rodič môže pokračovať v existujúcej pracovnej zmluve pred materskou dovolenkou, uzatvoriť novú zmluvu počas materskej dovolenky alebo uzatvoriť úplne novú zmluvu.

Rozviazanie pracovného pomeru s pôvodným zamestnávateľom môže mať vplyv na výšku rodičovského príspevku a následné dávky v nezamestnanosti po trojročnej ochrannej lehote. Počas tejto lehoty nemožno prepustiť ženu a v prípade reťazového pôrodu má nárok na rovnakú materskú. Toto sa vzťahuje aj na prácu na dohodu.

Podnikanie počas rodičovskej dovolenky je povolené, avšak rodič je povinný platiť všetky povinné odvody na rozdiel od živnosti počas materskej dovolenky.

Kategórie
Témy

Postup pre založenie živnosti

Živnostenským podnikaním sa zaoberá zákon č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Živnosťou je v zmysle tohto zákona sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

V Slovenskej republike je možné prevádzkovať jednu z troch druhov živností:

  • voľná
  • remeselná
  • viazaná.

Na prevádzkovanie voľnej živnosti nie je potrebné spĺňať žiadne požiadavky okrem tých všeobecných ako je vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Na prevádzkovanie remeselnej a viazanej živnosti je potrebné spĺňať aj osobitné podmienky.

Založenie živnosti zahŕňa vykonanie nasledujúcich činností:

1. Určenie predmetu podnikania / činnosti živnostníka

Najprv si musí osoba ujasniť, v čom chce podnikať a na základe toho zistiť podmienky potrebné pre získanie živnosti na konkrétny druh činnosti.

2. Určenie miesta podnikania a prevádzky

Táto adresa sa zapíše do živnostenského registra, zväčša to býva pri fyzických osobách adresa trvalého pobytu.

Miestom prevádzky je miesto, kde sa podnikateľská činnosť vykonáva. Spravidla je miesto prevádzky potrebné pri činnostiach, ktoré sa nedajú vykonávať z domu.

3. Určenie obchodného mena / názvu živnosti

Ide o názov, pod ktorým živnostník vystupuje navonok a ktorým sa prezentuje resp. pod ktorým vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.

Obchodné meno nesmie byť rovnaké ako u inej osoby, ktorá už podnikateľskú činnosť vykonáva. Taktiež nesmie vyvolávať klamlivú predstavu o podnikateľovi, prípadne o jeho podnikateľskej činnosti.

Obchodným menom býva spravidla meno a priezvisko živnostníka prípadne s dodatkom, ktorý ho bližšie špecifikuje.

4. Ohlásenie živnosti – osobne / elektronicky

Ďalším potrebným krokom pre začatie podnikania je získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Ohlásiť je potrebné živnostenskému úradu a to buď osobne alebo elektronicky. V prípade osobného ohlásenia je potrebné navštíviť živnostenský úrad, ktorým je okresný úrad, odbor živnostenského podnikania. Na ohlásenie živnosti je možné splnomocniť aj inú osobu – splnomocnenca na základe splnomocnenia.

Pri osobnom ohlásení je potrebné vyplniť formulár na ohlásenie živnosti. Okrem formuláru je potrebné je na ohlásenie potrebné vyplniť aj prihlášku na verejné zdravotné poistenie a prihlášku k registrácii daňovníka k dani z príjmu fyzickej osoby. Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu a daňový úrad teda nebude treba osobitne kontaktovať.

Pre remeselnú a viazanú živnosť je taktiež potrebné preukázať odbornú spôsobilosť.

Následne je potrebné zaplatiť správny poplatok vo výške 5 EUR pri voľnej alebo 15 EUR pri remeselnej alebo viazanej živnosti, a to za každú jednu. Narozdiel od toho, elektronické ohlásenie je zadarmo.

Na základe vyššie uvedeného živnostenský úrad vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení s prideleným IČO do troch pracovných dní, ktoré zašle buď poštou alebo je možné si ho vyzdvihnúť osobne. Ak by chýbali nejaké náležitosti, úrad vyzve na ich odstránenie do 15 dní.

Modernejším spôsobom je elektronické ohlásenie živnosti, a to na portáli verejne správy www.slovensko.sk. Na elektronické ohlásenie bude potrebné:

  • občiansky preukaz z elektronickým čipom aktivovaným na elektronické podpisovanie,
  • čítačka čipových kariet,
  • aplikácia na prihlasovanie, ktorú je možné stiahnuť na vyššie uvedenej webovej adrese.

Najprv je potrebné sa na portáli www.slovensko.sk prihlásiť, následne v sekcii Podnikateľ a časti Začatie podnikania pod záložkou Registrácia živnosti nájsť elektronickú službu Služby živnostenského registra – jednotné kontaktné miesto. Tu si treba zvoliť príslušný okresný úrad podľa bydliska alebo sídla a následne si vybrať online formulár a vyplniť ho. Prípadné prílohy sa tiež musia priložiť v elektronickej podobe. Ďalej je potrebné si zvoliť spôsob doručenia osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Na záver treba už len odoslať formulár podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Výška poplatku za elektronické ohlásenie je 0 EUR pri voľnej živnosti a 7,5 EUR pri remeselnej alebo viazanej.

5. Začiatok podnikania / prevádzkovania živnosti

Oprávnenie podnikania / prevádzkovania živnosti vzniká už dňom ohlásenia živnosti, prípadne neskorším dňom, ak je taký uvedený v ohlásení.

6. Založenie bankového účtu na podnikateľskú činnosť

Toto nie je zákonnou povinnosťou, príjem je možné si nechať zasielať aj na svoj osobný účet. Je však vhodnejšie tieto účty oddeľovať.

7. Ďalšie úkony po založení živnosti

Tu je možné zaradiť veci ako označenie miesta podnikania, výroba pečiatky, zaobstaranie fakturačného programu a zabezpečenie spracovania účtovníctva.

Kategórie
Vzory

VZOR: Splnomocnenie – založenie obchodnej spoločnosti

Osoba sa pri zakladaní svojej obchodnej spoločnosti môže nechať zastúpiť treťou osobou na základe splnomocnenia. Má to svoje výhody aj nevýhody. Medzi výhody patrí, že sa osoba nemusí o nič starať, teda nemusí vedieť, kde sídli notár, daňový alebo živnostenský úrad a ani ako s nimi komunikovať a o čo sa starať. Nevýhodami zase môže byť to, že sa môže proces predĺžiť alebo skomplikovať, keďže ide o riešenie vecí na diaľku.

———————VZOR———————

S P L N O M O C N E N I E

 

 

Splnomocniteľ:

Meno a priezvisko:

Dátum narodenia:

Rodné číslo:

 

Ulica/Nám.:

Orientačné/súpisné č.:

Obec:

PSČ:

Štát:

 

s p l n o m o c ň u j e m:

 

 

Splnomocnenca:

Meno a priezvisko:

Dátum narodenia:

Rodné číslo:

 

Ulica/Nám.:

Orientačné/súpisné č.:

Obec:

PSČ:

Štát:

 

ďalej len („Splnomocnenec“),

 

ku všetkým právnym úkonom spojeným so vznikom spoločnosti:

 

Obchodné meno spoločnosti:

Sídlo spoločnosti:

(ďalej len „Spoločnosť“).

 

Splnomocnenec je oprávnený najmä na

 

–    podanie návrhu na zápis Spoločnosti do obchodného registra, prevzatie potvrdenia o vykonaní zápisu Spoločnosti do obchodného registra, prevzatie oznámenia o odmietnutí zápisu do obchodného registra, podanie námietok voči odmietnutiu vykonať zápis Spoločnosti do obchodného registra, podanie námietok voči chybnému zápisu,

–   podanie ohlásenia živnostenského oprávnenia príslušnému okresnému úradu, odbor živnostenského podnikania, prevzatie osvedčenia o živnostenskom oprávnení, podanie odvolania voči rozhodnutiu príslušného úradu, vzdanie sa odvolania voči takémuto rozhodnutiu,

–    preberanie a podávanie písomností a prijímanie informácií (prípadne splnomocnenec pre doručovanie podľa § 46 ods. 6 živnostenského zákona) a

–    registráciu daňovníka na daňovom úrade na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty.

 

Splnomocnenec je oprávnený ďalej splnomocniť tretiu osobu v rovnakom rozsahu.

 

 

V ………………. , dňa ……………….

 

…………………………………………

(osvedčený podpis splnomocniteľa)

 

 

…………………………………………

Splnomocnenie prijímam

———————VZOR———————